Kateřinice

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Kateřinice

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Kateřinice

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Mikulůvka

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Mikulůvka

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Mikulůvka

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Újezd

Brumovská časť panstva – stav na začiatku 18. storočia:

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Újezd

Brumovská část panství – stav na začátku 18. století:
Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Újezd

The Brumov part of the estate — at the beginning of the 18th century:

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Ratiboř

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Ratiboř

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Ratiboř

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Pržno

Socha svätého Jána Krstiteľa v Pržne – postavená v roku 1770 Jánom Baptistom Ilešházim.

Kamenné kríže – Ján Baptista Ilešházi ich nechal postaviť: 1771 v Jablůnke, 1775 v Janovej, 1777 v Růžďke, 1778 v Halenkove, 1778 v Zděchove, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržne.  

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Pržno

Socha svatého Jana Křtitele v Pržně – postavena v roce 1770 Janem Křtitelem Ilešházy.

Kamenné kříže – Jan Křtitel Ilešházy je nechal postavit:1771 v Jablůnce, 1775 v Janové, 1777 v Růžďce, 1778 v Halenkově, 1778 ve Zděchově, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržně

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Pržno

Statue of St. John the Baptist in Pržno — built in 1770 by Ján Baptista Ilešházi.

Stone crosses — Ján Baptista Ilešházi had them erected: 1771 in Jablůnka, 1775 in Janová, 1777 in Růžďka, 1778 in Halenkov, 1778 in Zděchov, 1792 in Hovězí, 1793 in Pržno.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Jablůnka

Kamenné kríže – Ján Baptista Ilešházi ich nechal postaviť: 1771 v Jablůnke, 1775 v Janovej, 1777 v Růžďke, 1778 v Halenkove, 1778 v Zděchove, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržne.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Jablůnka

Kamenné kříže – Jan Křtitel Ilešházy je nechal postavit:1771 v Jablůnce, 1775 v Janové, 1777 v Růžďce, 1778 v Halenkově, 1778 ve Zděchově, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržně

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Jablůnka

Stone crosses — Ján Baptista Ilešházi had them erected: 1771 in Jablůnka, 1775 in Janová, 1777 in Růžďka, 1778 in Halenkov, 1778 in Zděchov, 1792 in Hovězí, 1793 in Pržno.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Růžďka

Kamenné kríže – Ján Baptista Ilešházi ich nechal postaviť: 1771 v Jablůnke, 1775 v Janovej, 1777 v Růžďke, 1778 v Halenkove, 1778 v Zděchove, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržne.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Růžďka

Kamenné kříže – Jan Křtitel Ilešházy je nechal postavit:1771 v Jablůnce, 1775 v Janové, 1777 v Růžďce, 1778 v Halenkově, 1778 ve Zděchově, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržně

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Růžďka

Stone crosses — Ján Baptista Ilešházi had them erected: 1771 in Jablůnka, 1775 in Janová, 1777 in Růžďka, 1778 in Halenkov, 1778 in Zděchov, 1792 in Hovězí, 1793 in Pržno.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Vsetín

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. . Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Vsetínske panstvo

Dňa 3. mája 1652 kúpil Juraj Ilešházy panstvo od Mikuláša Pazmáňa za 96 000 cisárskych toliarov. Rod Ilešházyovcov ho vlastnil až do roku 1827, kedy panstvo prešlo na nemanželské deti Štefana II. Ilešháziho.

Súčasťou vsetínskeho panstva boli nasledujúce obce:

Obec Zděchov, Obec Nový Hrozenkov, Nová Bystřička (Bystřička), Halenkov, Hovězí, Hrozenkov, Jablůnka, Jasénka, Janová, Kateřinice, Lhota, Mikulůvka, Pržno, Ratiboř, Růžďka, Rokytnice, Ústí, Zděchov, Časť Karlovic.

Vsetín

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí

Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Vsetínské panství – dne 3. května 1652 koupil Jiří Ilešházy panství od Mikuláše Pazmáně za 96 000 císařských tolarů. Rod Ilešházy jej vlastnil až do roku 1827, kdy panství přešlo na nemanželské děti Štěpána II. Ilešházyho.

Součástí vsetínského panství byly následující obce:

Obec Zděchov, Obec Nový Hrozenkov, Nová Bystřička (Bystřička), Halenkov, Hovězí, Hrozenkov, Jablůnka, Jasénka, Janová, Kateřinice, Lhota, Mikulůvka, Pržno, Ratiboř, Růžďka, Rokytnice, Ústí, Zděchov, Část Karlovic

Vsetín

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors.

The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Vsetín estate

On May 3, 1652, Juraj Ilešházi bought the estate from Mikuláš Pazmáň for 96,000 imperial tolars. The Ilešházi family owned it until 1827, when the estate passed to the illegitimate children of Štefan II. Ilešházi.

The following villages were part of the Vsetín estate:

Village Zděchov, Village Nový Hrozenkov, Nová Bystřička (Bystřička), Halenkov, Hovězí, Hrozenkov, Jablůnka, Jasénka, Janová, Kateřinice, Lhota, Mikulůvka, Pržno, Ratiboř, Růžďka, Rokytnice, Ústí, Zděchov, Part of Karlovice

Ústí

Socha svätého Jána Krstiteľa v Ústí při Vsetíne – postavená v roku 1775 Jánom Baptistom Ilešházim.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Ústí

Socha svatého Jana Křtitele v Ústí u Vsetína – postavena v roce 1775 Janem Křtitelem Ilešházy

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Ústí

Statue of St. John the Baptist in Ústí při Vsetíne — built in 1775 by Ján Baptista Ilešházi.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Janová

Kamenný kríž pri obci Janová – postavený v roku 1775 Jánom Baptistom Ilešházim.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Janová

Kamenný kříž u obce Janová – postaven v roce 1775 Janem Křtitelem Ilešházy.

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Janová

Stone cross near the village of Janová — built in 1775 by Ján Baptista Ilešházi.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Hovězí

Zámok v Hovězí – bol postavený po roku 1697. V roku 1718 ho spolu s dedinou Hovězí získal Mikuláš Ilešházi. Slúžil na ubytovanie správy a úradníkov.

Kostol svätej Márie Magdalény v Hovězí – postavený v roku 1734, stavbu financoval Jozef Ilešházi.

Kamenné kríže – Ján Baptista Ilešházi ich nechal postaviť: 1771 v Jablůnke, 1775 v Janovej, 1777 v Růžďke, 1778 v Halenkove, 1778 v Zděchove, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržne.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Hovězí

Zámek v Hovězí – byl postaven po roce 1697. V roce 1718 jej spolu se vsí Hovězí získal Mikuláš Ilešházy. Sloužil k ubytování správy a úředníků.

Kostel svaté Máří Magdalány v Hovězím – byl postaven v roce 1734, stavbu financoval Josef Ilešházy. 

Kamenné kříže – Jan Křtitel Ilešházy je nechal postavit:1771 v Jablůnce, 1775 v Janové, 1777 v Růžďce, 1778 v Halenkově, 1778 ve Zděchově, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržně

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Hovězí

Chateau in Hovězí — it was built after 1697. In 1718, Mikuláš Ilešházi acquired it together with the village of Hovězí. It was used to house administration and officials.

Church of St. Mary Magdalene in Hovězí — built in 1734, the construction was financed by Josef Ilešházi.

Stone crosses — Ján Baptista Ilešházi had them erected: 1771 in Jablůnka, 1775 in Janová, 1777 in Růžďka, 1778 in Halenkov, 1778 in Zděchov, 1792 in Hovězí, 1793 in Pržno.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Halenkov

Kostol v Halenkove – postavený v roku 1788, stavbu financoval Ján Baptista Ilešházi.

Pozostatok dvora v Halenkove – založený Jurajom Ilešházim v roku 1654. Pôvodná budova bola drevená, v roku 1777 bola postavená murovaná. Dodnes je tu kamenný erb Ilešháziovcov – orol bez šípu.

Dedina Halenkov s dvorom – dvor s dedinou založil Juraj Ilešházi v roku 1654 a pomenoval ju po svojej dcére Helene, nazvaná Helenovice. Dnešný názov obce Halenkov je skomoleninou tohto pôvodného názvu.

Kamenné kríže – Ján Baptista Ilešházi ich nechal postaviť: 1771 v Jablůnke, 1775 v Janovej, 1777 v Růžďke, 1778 v Halenkove, 1778 v Zděchove, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržne.

Halenkov

Kostel v Halenkově – postaven v roce 1788, stavbu financoval Jan Křtitel Ilešházy.

Pozůstatek dvora v Halenkově – založen Jiřím Ilešházy v roce 1654. Původní budova byla dřevěná, v roce 1777 byla postavena zděná. Dodnes je zde kamenný erb Ilešházyů – orel bez šípu.

Ves Halenkov se dvorem – dvůr s vsí založil Jiří Ilešházy v roce 1654 a pojmenoval ji po své dceři Heleně, zvané Helenovice. Dnešní název obce Halenkov je zkomoleninou tohoto původního názvu.

Kamenné kříže – Jan Křtitel Ilešházy je nechal postavit:1771 v Jablůnce, 1775 v Janové, 1777 v Růžďce, 1778 v Halenkově, 1778 ve Zděchově, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržně

Halenkov

Church in Halenkov – built in 1788, the construction had been financed by Ján Baptista Ilešházi.

Remains of the court in Halenkov – founded by Juraj Ilešházi in 1654. The original building was wooden, in 1777 a brick one was built. To this day, there is a stone coat of arms of the Ilešházi family – an eagle without an arrow.

The village of Halenkov with a yard — the yard with the village was founded by Juraj Ilešházi in 1654 and named after his daughter Helena, called Helenovice. Today’s name of the village Halenkov is a garbled form of its original name.

Stone crosses — Ján Baptista Ilešházi had them erected: 1771 in Jablůnka, 1775 in Janová, 1777 in Růžďka, 1778 in Halenkov, 1778 in Zděchov, 1792 in Hovězí, 1793 in Pržno.

Rozienkov

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Rozienkov

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Rozienkov

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Karlovice

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Karlovice

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

 

 

Karlovice

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Leskovec

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Leskovec

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen čásť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Leskovec

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Zděchov

Kamenné kríže – Ján Baptista Ilešházi ich nechal postaviť: 1771 v Jablůnke, 1775 v Janovej, 1777 v Růžďke, 1778 v Halenkove, 1778 v Zděchove, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržne.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Zděchov

Kamenné kříže – Jan Křtitel Ilešházy je nechal postavit:1771 v Jablůnce, 1775 v Janové, 1777 v Růžďce, 1778 v Halenkově, 1778 ve Zděchově, 1792 v Hovězí, 1793 v Pržně.

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Zděchov

Stone crosses — Ján Baptista Ilešházi had them erected: 1771 in Jablůnka, 1775 in Janová, 1777 in Růžďka, 1778 in Halenkov, 1778 in Zděchov, 1792 in Hovězí, 1793 in Pržno.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Lužná

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lužná

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lužná

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lidečko

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lidečko

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lidečko

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Francova Lhota

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Francova Lhota

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Francova Lhotat

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lačnov

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lačnov

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lačnov

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Střelná

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Střelná

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Střelná

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Lhota u Vsetína

Dňa 3. mája 1652 kúpil Juraj Ilešházy panstvo od Mikuláša Pazmáňa za 96 000 cisárskych toliarov. Rod Ilešházyovcov ho vlastnil až do roku 1827, kedy panstvo prešlo na nemanželské deti Štefana II. Ilešháziho.

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Lhota u Vsetína

Vsetínské panství – dne 3. května 1652 koupil Jiří Ilešházy panství od Mikuláše Pazmáně za 96 000 císařských tolarů. Rod Ilešházy jej vlastnil až do roku 1827, kdy panství přešlo na nemanželské děti Štěpána II. Ilešházyho.

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

 

 

Lhota u Vsetína

Vsetín estate — on May 3, 1652, Juraj Ilešházi bought the estate from Mikuláš Pazmáň for 96,000 imperial tolars. The Ilešházi family owned it until 1827, when the estate passed to the illegitimate children of Štefan II. Ilešházi.

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Vysoké Pole

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Vysoké Pole

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Vysoké Pole

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Drnovice

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Drnovice

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Drnovice

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Tichov

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Tichov

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřilyKlobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Tichov

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Křekov

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Křekov

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky jlen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Křekov

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Vlašské Klobouky

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Vlašské Klobouky

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Vlašské Klobouky

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Poteč

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Poteč

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Poteč

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Nedašova Lhota

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Nedašova Lhota

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Nedašova Lhota

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Nedašov

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Nedašov

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Nedašov

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Brumov

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Brumov

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (jen část), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Brumov

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Popov

Časť brumovského panstva patriaca Mikulášovi Ilešházimu zahŕňala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roku 1626 odkázal Peter Appony brumovské panstvo svojmu adoptívnemu synovi Mikulášovi Forgáčovi. Po jeho smrti aj smrti jeho syna spravovala panstvo Mikulášova manželka Ester Bošáni. V roku 1659 bol majetok rozdelený medzi päť Mikulášových dcér. Juraj Ilešházi získal časť panstva sobášom s Máriou Forgáčovou, ktorej patrila jedna pätina brumovského panstva. Po jej smrti sa Juraj stal jediným vlastníkom tejto časti panstva.

V roku 1689 sa majiteľom stal Mikuláš Ilešházi. Jeho syn Jozef Ilešházi sa v roku 1731 zaslúžil o kúpu a scelenie troch z pôvodných piatich dielov brumovského panstva.

Po roku 1723 boli za vlády Jozefa Ilešháziho k brumovskému panstvu pripojené ďalšie dediny.

Celkom k panstvu patrili:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Popov

Část brumovského panství patřící Mikuláši Ilešházymu zahrnovala obce Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín a Francova Lhota.

V roce 1626 odkázal Peter Appony brumovské panství svému adoptivnímu synovi Mikuláši Forgáčovi. Po jeho smrti a následné smrti jejich syna spravovala panství Mikulášova manželka Ester Bossányi. V roce 1659 byl majetek rozdělen mezi pět dcer Mikuláše a Ester. Jiří Ilešházy získal část panství sňatkem s Marií Forgáčovou, které patřila jedna pětina brumovského panství. Po její smrti se Jiří stal jediným vlastníkem této části panství.

V roce 1689 se majitelem zmińované části stal Mikuláš Ilešházy. Jeho syn Josef Ilešházy se v roce 1731 zasloužil o koupi a scelení tří z původních pěti dílů brumovského panství.

Po roce 1723 byly za vlády Josefa Ilešházyho k brumovskému panství připojeny další vesnice.

Celkem k panství patřily:

Klobouky (len časť), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Popov

Part of the Brumov estate belonging to Mikuláš Ilešházi included the villages of Leskovec, Lužná, Lačnov, Pulčín, and Francova Lhota.

In 1626, Peter Apponyi bequeathed the Brumov estate to his adopted son Mikuláš Forgáč. After his death and the death of his son, Mikuláš’s wife, Ester Bossányi, managed the estate. In 1659, the property was divided among Mikuláš’s five daughters. Juraj Ilešházi acquired part of the estate by marrying Mária Forgáč, who owned one-fifth of the Brumov estate. After her death, Juraj became the sole owner of this part of the estate.

In 1689, Mikuláš Ilešházi became the owner. In 1731, his son Josef Ilešházi was instrumental in buying and consolidating three of the original five parts of the Brumov manor.

After 1723, during the reign of Josef Ilešházi, other villages were added to the Brumov estate.

In total, the estate included:

Klobouky (only one part) ), Bohuslavice, Bylnice, Drnovice, Francova Lhota, Jestřábí, Křekov, Lačnov, Leskovec, Lidečko, Lipina, Lužná, Mirošov, Nedašov, Nedašova Lhota, Polanka, Popov, Poteč, Pulčín, Střelná, Smolina, Štítná, Tichov, Újezd, Vysoké pole

Rokytnice

K vsetínskemu panstvu patrili dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovskej časti náležal dvor Lačnov. Názvy dvorov vychádzali z názvov dedín. Ku vsetínskemu dvoru patrila tkáčovňa, dve lúky a štyri rybníky – Horný rybník, Dolný rybník a jeden ďalší Dolný rybník pri Bobrků. K ratibořskému dvoru priliehala dedina Semetín. Kateřinský dvor mal panskú záhradu, rybník, potok a časti Dub a Kříž. Halenkovský dvor bol ďalším významným hospodárskym celkom. Hovězský dvor zahŕňal panskú krčmu, panskú záhradu a hospodársky dvor so starou pálenicou.

K brumovskej časti patril Lačnovský dvor s hospodárskymi budovami, rybníkom a mlynom, ktorý sa nachádzal neďaleko Lidečka. Ďalším rozšírením brumovského panstva v roku 1731 k nemu pribudli aj dvory v Brumove, Bylnici, Petrostudni, Mirošove, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Súčasťou panstva boli aj rozsiahle lesy.

K majetku panstva patrili ďalej lesy, polia, lúky, pasienky a ďalšie plochy, ktoré panstvo kúpilo alebo sa ich snažilo získať po dohode s inými majiteľmi pozemkov. Panské dediny sú uvedené v účte za soľ, maslo a dobytok z roku 1722. Išlo o mesto Vsetín a dediny Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov – Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (pri Vsetíne), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Rokytnice

K vsetínskému panství patřily dvory Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov a Hovězí. K brumovské části náležel dvůr Lačnov. Názvy dvorů vycházely z názvů vesnic. Ke vsetínskému dvoru patřila tkalcovna, dvě louky a čtyři rybníky – Horní rybník, Dolní rybník a jeden další Dolní rybník u Bobrků. K ratibořskému dvoru přiléhala ves Semetín. Kateřinský dvůr měl panskou zahradu, rybník, potok a části Dub a Kříž. Halenkovský dvůr byl dalším významným hospodářským celkem. Hovězský dvůr zahrnoval panský šenk, panskou zahradu a hospodářský dvůr se starou pálenicí.

K brumovské části patřil Lačnovský dvůr s hospodářskými budovami, rybníkem a mlýnem, který se nacházel nedaleko Lidečka. Dalším rozšířením brumovského panství v roce 1731 k němu připadly i dvory v Brumově, Bylnici, Petrostudni, Mirošově, Planodílech, Vlachovicích, Štítné a Kochavci. Součástí panství byly i rozsáhlé lesy.

K majetku panství patřily dále lesy, polnosti, louky, pastviny a další plochy, které panství koupilo nebo se je snažilo získat po dohodě s jinými majiteli pozemků. Panské vsi jsou uvedeny v účtu za sůl, máslo a dobytek z roku 1722. Jednalo se o město Vsetín a vesnice Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (u Vsetína), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka a Zděchov.

Rokytnice

The Vsetín estate included the Vsetín, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, and Hovězí manors. The Lačnov court belonged to the Brumov part. The names of the yards were based on the names of the villages. The Vsetín court included a weaving mill, two meadows, and four ponds — Horní rybník, Dolní rybník, and one more Dolní rybník near Bobrky. The village of Semetín adjoined the Ratiboř court. Kateřinský dvůr (court in Kateřinice) had a manor garden, a pond, a stream, and parts with the names Oak and Cross. Halenkovský dvůr (court in Halenkov) was another important economic entity. The Hovězí court included a manor pub, a manor garden, and a farmyard with an old distillery.

The Brumov part included Lačnovský dvůr (court in Lačnov) with farm buildings, a pond and a mill, which was located near Lidečko. With the further expansion of the Brumov estate in 1731, the courts in Brumov, Bylnice, Petrostudna, Mirošov, Planodíly, Vlachovice, Štítná, and Kochavec were added to it. Extensive forests were part of the estate.

The property of the estate also included forests, fields, meadows, pastures, and other areas that the estate bought or tried to acquire in agreement with other landowners. Manor villages are listed in the bill for salt, butter, and cattle from 1722. These were the town of Vsetín and the villages of Hovězí, Ratiboř, Kateřinice, Halenkov, Johanova (Janová), Rozienkov-Rosinkov (Nový Hrozenkov), Ústí, Lhota (near Vsetín), Mikulůvka, Jablůnka, Jasenka, Rokytnice, Pržno, Růžďka, and Zděchov.

Majer a Kostol sv. Jána Nepomuckého v Hornej Súči

Súčanské hradné panstvo sa stalo súčasťou trenčianskeho domínia v roku 1549, keď ho Rafael Podmanický postúpil uhorskej kráľovskej korune. K majetkom v Súči sa Štefan I. Ilešházi dostal kúpou Trenčianskeho hradu v roku 1600. Panstvo zahŕňalo obrábané polia a panské lúky.

Kostol sv. Jána Nepomuckého bol postavený v roku 1771. Nad vstupom do kostola sa nachádza koaličný erb Jána Baptistu Ilešháziho a Sidónie Baťáni.  

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Dvůr a Kostel sv. Jana Nepomuckého v Horné Súči

Súčanské hradní panství se stalo součástí trenčianského dominia v roce 1549, když jej Rafael Podmanický postoupil uherské královské koruně. K majetkům v Súči se Štěpán I. Ilešházy dostal koupí Trenčianského hradu v roce 1600. Panství zahrnovalo obdělávaná pole a panské louky.

Kostel byl postaven v roce 1771. Nad vstupem do kostela se nachází alianční erb Jana Baptisty Ilešházyho a Sidónie Batthyány.

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Farmstead and Church of St. John of Nepomuk in Horná Súča

Súča castle estate became part of the Trenčín dominion in 1549, when Rafael Podmanický ceded it to the Hungarian royal crown. Štefan I. Ilešházi acquired the properties in Súča by purchasing Trenčín Castle in 1600. The estate included cultivated fields and manor meadows.

The Church was built in 1771. Above the entrance to the church is the coalition coat of arms of Ján Baptist Ilešházi and Sidónia Baťáni.

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Hrabovka

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Hrabovka

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Hrabovka

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Kaplnka v Hornom Srní

V roku 1828 ju postavil Štefan II. Ilešházi. 

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Kaple v Horním Srní

V roce 1828 ji postavil Štěpán II. Ilešházy.

Trenčianské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Chapel in Horné Srnie

Built in 1828 by Štefan II. Ilešházi.

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of 30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Panstvo Košeca

V roku 1680 sa majiteľkou hradu a panstva Košeca stala Barbora Lippayová, sestra pôvodného majiteľa Mikuláša Lippaya. Spolu s manželom Imrichom Balašom mali dve dcéry; Alžbetu a Žofiu, ktoré si po matkinej smrti panstvo rozdelili. Žofia sa vydala za Pavla Motešického a jej časť panstva tak prešla do jeho vlastníctva. Alžbeta sa vydala za Mikuláša Ilešháziho, a preto jej polovica panstva pripadla jemu. Ilešháziovci túto časť panstva vlastnili až do 25. marca 1830, keď ju Štefan II. Ilešházi predal Jozefovi Motešickému za 207 373 zlatých a 34 grajciarov.

Kostol v Porube – V roku 1771 nechal Ján Baptista Ilešházi postaviť kostol v Porube, ktorá bola súčasťou košeckého panstva.

Kostol v Košeci – V roku 1804 ho dal postaviť Štefan II. Ilešházi.

Panství Košeca

V roce 1680 se majitelkou hradu a panství Košeca stala Barbora Lippayová, sestra původního majitele Mikuláša Lippaya. Spolu s manželem Imrichem Balašem měli dvě dcery; Alžbětu a Sofii, které si po matčině smrti panství rozdělily. Sofie se provdala za Pavla Motěšického a její část panství tak přešla do jeho vlastnictví. Alžběta se provdala za Mikuláše Ilešházyho, a proto její polovina panství připadla jemu. Ilešházyové tuto část panství vlastnili až do 25. března 1830, kdy ji Štěpán II. Ilešházy prodal Josefovi Motěšickému za 207 373 zlatých a 34 krejcarů.

Kostel v Porubě – V roce 1771 nechal Jan Křtitel Ilešházy postavit kostel v Porubě, která byla součástí košeckého panství.

Kostel v Košeci – V roce 1804 jej dal postavit Štěpán II. Ilešházy.

Košeca estate

in 1680, Barbora Lippay, sister of the original owner Mikuláš Lippay, became owner of the castle and estate of Košeca. Together with her husband, Imrich Balaša, they had two daughters, Alžbeta and Žofia, who divided the estate after their mother’s death. Žofia married Pavol Motešický, and her part of the estate thus passed into his ownership. Alžbeta married Mikuláš Ilešházi, and therefore half of her estate went to him. The Ilešházi family owned this part of the estate until March 25, 1830, when Štefan II. Ilešházi sold it to Jozef Motešický for 207,373 gulden and 34 grajciars (local currency).

Church in Poruba — in 1771, Ján Baptista Ilešházi had a church built in Poruba, which was part of the Košeca estate.

Church in Košeca — built in 1804 by Štefan II. Ilešházi.

Závada

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Závada

Trenčianské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Závada

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Trenčianska Turná

Turniansky majer – Majer v Turnej patril k najvýznamnejším vďaka svojej rozsiahlej produkcii a veľkosti, ktorá v polovici 17. storočia dosahovala približne 440 ha. Bol centrom hospodárskej správy a koordinoval činnosť viacerých panských majerov v okolí. Bol súčasťou hospodárskeho zázemia Trenčianskeho hradu, ktorý Ilešháziovci nadobudli v roku 1600. V druhej polovici 17. storočia sa k nemu pripojil majer v Nozdrkovciach. Po jeho zániku bol dobytok presunutý do majerov v Turnej, pod hradom a v Dubnici.

Kostol v Trenčianskej Turnej – Datovaný do polovice 18. storočia,  po požiari ho dal postaviť Jozef Ilešházi.

Trenčianska Turná

Turniansky dvůr – Dvůr v Trenčianké Turné patřil k nejvýznamnějším díky své rozsáhlé produkci a velikosti, která v polovině 17. století dosahovala přibližně 440 ha. Byl centrem hospodářské správy a koordinoval činnost několika panských dvorů v okolí. Byl součástí hospodářského zázemí Trenčianského hradu, který Ilešházyové nabyli v roce 1600. V druhé polovině 17. století se k němu připojil dvůr v Nozdrkovcích. Po jeho zániku byl dobytek přesunut do dvorů v Turné, Pod hradem a v Dubnici.

Kostel v Trenčianské Turné – Datován do poloviny 18. století, po požáru jej dal postavit Josef Ilešházy.

Trenčianska Turná

Farmstead in Trenčianska Turná — one of the most important farmsteads thanks to its extensive production and size, which by the mid-17th century stretched over approximately 440 acres. It was the center of economic administration and coordinated the activities of several manorial farmsteads in the area. It was part of the economic background of the Trenčín Castle, which the Ilešházi family acquired in 1600. In the second half of the 17th century, it was joined by the farmstead in After its demise, the cattle were moved from Nozdrkovce to the farmsteads in Trenčianska Turná, below the Trenčín castle, and in Dubnica.

Church in Trenčianská Turná –  dated mid-18th century, built after a fire by Jozef Ilešházi.

Rozvadze

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Rozvadze

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Rozvadze

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Kostol v Selci

V roku 1780 vysvätili nový kostol v Selci. Dal ho postaviť Ján Baptista Ilešházi.

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Kostel v Selci

V roce 1780 vysvětili nový kostel v Selci. Dal jej postavit Jan Křtitel  Ilešházy.

Trenčanské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Church in Selec

in 1780, a new church in Selce was consecrated. It was built by Ján Baptista Ilešházi.

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Majer a kostol v Dolnej Súči

Majer vznikol pred rokom 1647.

Kostol je datovaný do polovice 18. storočia, postaviť ho dal po požiari Jozef Ilešházi.

Majere – Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Dvůr a kostel v Dolnej Súči

Dvůr vznikl před rokem 1647.

Kostel je datován do poloviny 18. století, postavit jej dal po požáru Josef Ilešházy.

Majere (panské dvory) – Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Farmstead and church in Dolná Súča

Farmstead in Dolná Súča — established prior to 1647.

Church in Dolná Súča — dated mid-18th century, this church was built by Jozef Ilešházi after a fire.

Farmsteads — farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Ľuborča

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Ľuborča

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Ľuborča

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Nemšová

Kaštieľ v Nemšovej – Ilešháziovci získali tento objekt od rodiny Baloghovcov v 1. polovici 17. storočia. Väčšinou slúžil ako sídlo úradníkov nemšovského majera. V roku 1663 sa Ilešháziovci dočasne presťahovali do tohto kaštieľa pravdepodobne pre problémy s cisárskou vojenskou posádkou na Trenčianskom hrade. Tento objekt dnes už neexistuje.

Kostol v Nemšovej – V rokoch 1762 – 1765 dal Jozef Ilešházi postaviť nový kostol, pretože starému hrozilo zrútenie.

Nemšová

Tvrz v Nemšové – Ilešházyové získali tento objekt od rodiny Baloghovců v 1. polovině 17. století. Sloužil jako sídlo úředníků nemšovského dvora. V roce 1663 se Ilešházyové dočasně přestěhovali do tohoto kaštela pravděpodobně kvůli problémům s císařskou vojenskou posádkou na Trenčianském hradě. Tento objekt dnes již neexistuje.

Kostel v Nemšové – V letech 1762–1765 dal Josef Ilešházy postavit nový kostel, protože starému hrozilo zřícení.

Nemšová

Manor-house in Nemšová — The Ilešházi family acquired this building from the Balogh family in the first half of the 17th century. It mostly served as the residence for officials of the Nemšová mayor. In 1663, the Ilešházi family temporarily moved to the manor in Nemšová, probably due to incidents with the imperial military garrison, which was stationed on Trenčín Castle. This building no longer exists today.

Church in Nemšová — between 1762 and 1765, Jozef Ilešházi had a new church built, because the original one was in danger of collapsing.

Dubnica nad Váhom

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Dubnický kaštieľ a dubnický majer – Ilešháziovci nadobudli Dubnicu 14. januára 1594. S výstavbou kaštieľa začal Gašpar Ilešházi v 40. rokoch 17. storočia a stal sa jedným z hlavných sídiel tohto rodu. Kaštieľ vlastnili do roku 1835.

Dubnica nad Váhom

Trenčianske panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Dubnický zámek a dubnický dvůr – Ilešházyové nabyli Dubnicu ledna 1594. S výstavbou zámku začal Kašpar Ilešházy ve 40. letech 17. století a stal se jedním z hlavních sídel tohoto rodu. Zámek vlastnili do roku 1835.

Dubnica nad Váhom

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Dubnica Manor-house and Dubnica estate — The Ilešházi family acquired Dubnica on January 14, 1594. The construction of the manor-house was initiated by Gašpar Ilešházi in the 1640s, and it became one of the main residences of this family, which owned the mansion until 1835.

Majer v Trenčianskej Teplej

Prvé zmienky v urbári nachádzame začiatkom 17. storočia. Stratil svoju funkciu po vzniku majera pod Sokolicami.

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Dvůr v Trenčianské Teplé

První zmínky v urbáři nacházíme začátkem 17. století. Ztratil svou funkci po vzniku dvora pod Sokolicami.

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Farmstead in Trenčianská Teplá

First mentioned in the land register at the beginning of the 17th century. It lost its function after the establishment of the farmstead below Sokolice hill.

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Veľký Kolačín

Prvé zmienky sa objavujú začiatkom 17. storočia. Nachádzali sa tu obrábané polia a panské lúky.

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Veľký Kolačín

První zmínky se objevují začátkem 17. století. Nacházela se zdeobdělávaná pole a panské louky.

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Veľký Kolačín

First mentioned in the early 17th century. There were cultivated fields and manor meadows here.

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Orechovský majer a kostol a fara v Orechovom

Majer – Prvé zmienky v urbári sa viažu k začiatku 17. storočia. Nachádzali sa tu sýpky na obilie. Zanikol pri vzniku majera pod Sokolicami.

Kostol a fara – Stavbu dal v rokoch 1781 – 1784 postaviť Ján Baptista Ilešházi.

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

Orechovský dvůr a kostel a fara v Orechovém

Dvůr – První zmínky v urbáři se vážou k začátku 17. století. Nacházely se zde sýpky na obilí. Zanikl při vzniku majera pod Sokolicami.

Kostel a fara – Stavbu dal v letech 1781–1784 postavit Jan Křtitel Ilešházy.

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Farmstead in Orechové and church and clergy house in Orechové

Farmstead – First mentioned in the land register at the beginning of the 17th century. There were granaries here, where grain was stored. It ceased to exist when the farmstead below Sokolice hill was established.

Church and clergy house – Built in 1781 – 1784 by Ján Baptist Ilešházi.

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Kostol v Dobrej

Dnes miestna časť Trenčianskej Teplej. V rokoch 1721 – 1723 dal Mikuláš Ilešházi na mieste starého kostolíka postaviť nový.

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Kostel v Dobré

Dnes místní část Trenčianské Teplé. V letech 1721–1723 dal Mikuláš Ilešházy na místě starého kostelíka postavit nový. 

Trenčianské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

 

Church in Dobrá

Today part of Trenčianska Teplá village. In 1721–1723, Mikuláš Ilešházi had a new church built on the site of the old original church.

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Drietoma

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Drietoma

Trenčianske panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Drietoma

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

 

Zlatovský majer a vinohrad

Prvé zmienky o vinohradoch pod Čechovkou pochádzajú z roku 1555, keď poddaní mohli zakladať vinice na Panskej hore. V 17. storočí ich rozšíril Štefan I. Ilešházi, pričom hospodárenie riadil vinársky cech pod dohľadom vinohradníckeho richtára. Vinohradníctvo bolo významnou súčasťou panstva, no trpelo počas vojnových udalostí (akou bolo napr. rákociovské povstanie), keď boli vinice zanedbané a úroda rozkradnutá. Napriek snahám Mikuláša (*1653 – †1723) a Jozefa (*1701 – †1766) Ilešháziovcov  zvýšiť produktivitu prostredníctvom presných inštrukcií pre správcov, nebola kvalita vína zo Zlatoviec konkurencieschopná – víno bolo kyslé a drahé. Poloha vinohradov nebola výhodná. Pri väčších búrkach odplavovalo úrodnú pôdu. Okolo roku 1880 spôsobila škody fyloxéra viničová, čo spolu s nepriaznivou polohou viedlo začiatkom 20. storočia k zániku vinohradov. Podobný osud postihol aj vinohrad nad obcou Istebník, ktorý vznikol v 16. storočí, no rovnako zanikol pre nízku kvalitu vína a nepriaznivé podmienky. Ilešháziovci nakoniec v roku 1835 predali trenčianske panstvo, čím sa uzavrela ich éra správy vinohradov.

Zlatovský dvůr a vinohrad

První zmínky o vinohradech pod Čechovkou pocházejí z roku 1555, kdy poddaní mohli zakládat vinice na Panské hoře. V 17. století je rozšířil Štěpán I. Ilešházy, přičemž hospodaření řídil vinařský cech pod dohledem vinohradnického rychtáře. Vinařství bylo významnou součástí panství, ale trpělo během válečných událostí (např. Rákócziho povstání), kdy byly vinice zanedbány a úroda rozkradena. Navzdory snahám Mikuláše (*1653 – †1723) a Josefa (*1701 – †1766) Ilešházyů zvýšit produktivitu prostřednictvím přesných instrukcí pro správce, nebyla kvalita vína ze Zlatovec konkurenceschopná – víno bylo kyselé a drahé. Poloha vinohradů nebyla výhodná. Při větších bouřkách se odplavovala úrodná půda. Kolem roku 1880 způsobila škody Mšička révokaz, což spolu s nepříznivou polohou vedlo začátkem 20. století k zániku vinohradů. Podobný osud postihl i vinohrad nad obcí Istebník, který vznikl v 16. století, ale rovněž zanikl kvůli nízké kvalitě vína a nepříznivým podmínkám. Ilešházyové nakonec v roce 1835 prodali trenčianske panství, čímž se uzavřela jejich éra správy vinohradů.

Farmstead and vineyard in Zlatovce

The first mentions of vineyards under Čechovka hill date back to 1555, when serfs could establish vineyards on Panská hora hill. In the 17th century, the vineyards were expanded by Štefan I. Ilešházi, while the management was carried out by the winemakers´ guild under the supervision of the wineyard magistrate. Viticulture was an important part of the estate but suffered during wartime events (e.g. the Rákoczi uprising), when the vineyards were neglected and the harvest was stolen. Despite the efforts of Mikuláš (*1653 – †1723) and Jozef (*1701 – †1766) Ilešházi to increase effectivity by means of exact instructions for the administrators, wine from Zlatovce could never stand up to its competitors – the taste was sour and its price was too high. The location of the vineyards was not favorable. During major storms, fertile soil was washed away. Around 1880, phylloxera caused damage, which, together with the unfavorable location, led to the demise of the vineyards at the beginning of the 20th century. A similar fate befell the vineyard above the village of Istebník, which was established in the 16th century, but also disappeared due to the low quality of the wine and unfavorable conditions. The Ilešházi family finally sold the Trenčín estate in 1835, which ended their era of vineyard management.

 

Trenčianske panstvo

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Trenčianské panství

Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Trenčín county

The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Kaštieľ a socha sv. Jána Krstiteľa v Trenčianskych Tepliciach

Ilešháziovci získali Trenčianske Teplice v roku 1594, keď obec so zanedbanými termálnymi prameňmi prešla z práva užívania poddanými na šľachtickú správu. V 16. storočí boli kúpele chudobnou osadou s provizórnymi drevenými prístreškami a minimálnymi ubytovacími možnosťami, pričom pramene boli rozdelené medzi pánov a poddaných. Rozvoj kúpeľov sa začal až v 18. storočí za Mikuláša Ilešháziho, pričom najväčšie zmeny priniesol jeho syn Jozef Ilešházi. Ten nahradil drevené budovy murovanými kúpeľnými domami, vybudoval hostince a zaviedol kúpeľný poriadok. Venoval sa tiež výsadbe parku a rozvoju spoločenského života, čím si získal titul „otec kúpeľov Trenčianskych Teplíc“. Zveľaďovanie kúpeľov pokračovalo aj za jeho nasledovníkov, no v roku 1835 ich Štefan II. Ilešházi predal Jurajovi Sinovi, čím sa skončila éra Ilešháziovcov v Trenčianskych Tepliciach.

V 40. rokoch 18. storočia dal Jozef Ilešházi postaviť kaštieľ. Slúžil nielen Ilešháziovcom, ale aj na ubytovanie významných kúpeľných hostí. Rod ho vlastnil do roku 1835.

Socha bola vyhotovená Dávidom Ignácom Zirnom v roku 1730, a to rok po kanonizácii (vysvätení) Jána Nepomuckého katolíckou cirkvou. Sochu nechal vyhotoviť Jozef Ilešházi so svojou manželkou Teréziou Traun von Abensberg na mieste pri moste, vedúcom cez potok Teplička.

Zámek a socha sv. Jana Křtitele v Trenčianských Tepliciach

Ilešházyové získali Trenčianske Teplice v roce 1594, kdy obec se zanedbanými termálními prameny přešla z práva užívání poddanými na šlechtickou správu. V 16. století byly lázně chudou osadou s provizorními dřevěnými přístřešky a minimálními ubytovacími možnostmi, přičemž prameny byly rozděleny mezi pány a poddané. Rozvoj lázní začal až v 18. století za Mikuláše Ilešházyho, přičemž největší změny přinesl jeho syn Josef Ilešházy. Ten nahradil dřevěné budovy zděnými lázeňskými domy, vybudoval hostince a zavedl lázeňský řád. Věnoval se také výsadbě parku a rozvoji společenského života, čímž si získal titul „otec lázní Trenčianskych Teplic“. Zvelebování lázní pokračovalo i za jeho následovníků, ale v roce 1835 je Štěpán II. Ilešházy prodal Jiřímu Sinovi, čímž skončila éra Ilešházyů v Trenčianských Tepliciach.

Ve 40. letech 18. století dal Josef Ilešházy postavit zámek. Sloužil nejen Ilešházyům, ale i k ubytování významných lázeňských hostů. Rod jej vlastnil do roku 1835.

Socha byla vyhotovena Dávidem Ignácem Zirnem v roce 1730, a to rok po kanonizaci (vysvěcení) Jana Nepomuckého katolickou církví. Sochu nechal vyhotovit Josef Ilešházy se svou manželkou Terezií Traun von Abensberg na místě u mostu, vedoucího přes potok Teplička.

Manor house and statue of St. John the Baptist in Trenčianske Teplice

The Ilešházi family acquired Trenčianske Teplice in 1594, when the village with neglected thermal springs passed from the right of use by serfs to nobleman administration. In the 16th century, the spa was a poor settlement with makeshift wooden shelters and minimal accommodation options, while the springs were divided between lords and serfs. The development of the spa began only in the 18th century under Mikuláš Ilešházi, with the greatest changes being brought by his son Jozef Ilešházi. Jozef replaced the wooden buildings with brick spa houses, built inns, and introduced spa regulations. He also devoted himself to planting a park and developing social life, earning him the title „father of the Trenčianske Teplice spa.“ The development of spa continued under his successors, but in 1835, Štefan II. Ilešházi sold it to Juraj Sina, which ended the era of the Ilešházi family in Trenčianske Teplice.

In the 1740s, Jozef Ilešházi had a mansion, inspired by the Italian renaissance, built. It served not only the Ilešházi family, but also as accommodation for important spa guests. The family owned it until 1835.

Created by Dávid Ignác Zirn in 1730, a year after the canonization (consecration) of St. John of Nepomuk by the Catholic Church for Jozef Ilešházi and his wife Terézia Traun von Abensberg, at the site of the bridge over the Teplička stream.

Majer v Kubrej

Prvé zmienky sú v urbári spomenuté začiatkom 17. storočia. Nachádzali sa tu sýpky na obilie. Stratil svoju funkciu po vzniku majera pod Sokolicami.

Hospodárske majere predstavovali pre zemepánov kľúčový zdroj naturálnych a finančných výnosov, pričom ich význam na území Slovenska rástol od 16. storočia. V dôsledku nedostatku pracovných síl a veľkého množstva opustených usadlostí sa zemepáni snažili tieto pozemky sceliť, skultivovať a osídliť, aby zabezpečili maximálny úžitok. Pôda bola poddaným často prenajímaná za odvod deviatku, pričom majerská poľnohospodárska a živočíšna produkcia slúžila nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na obchod v rámci Uhorska i mimo neho. Význam majerov narástol aj v 17. a 18. storočí, keď sa zakladali na opustených alebo kúpených pozemkoch. Starostlivosť o poddaných bola nevyhnutná, aby panstvo nestratilo pracovnú silu ani príjmy. Výrazný úpadok produkcie nastal počas tureckých vpádov v 17. storočí a neskôr počas rákociovského povstania na začiatku 18. storočia. Obe udalosti viedli k zničeniu hospodárskych objektov, úbytku pracovnej sily a stagnácii produkcie. Obnova majerov a poľnohospodárstva bola pomalá, no zabezpečila postupný návrat stability a rozvoja v ďalších desaťročiach.

 

Dvůr v Kubré

První zmínky jsou v urbáři zmíněny začátkem 17. století. Nacházely se zde sýpky na obilí. Ztratil svou funkci po vzniku dvora pod Sokolicami.

Hospodářské panské dvory představovaly pro zeměpány klíčový zdroj naturálních i finančních výnosů, přičemž jejich význam na území Slovenska výrazně rostl od 16. století. V důsledku nedostatku pracovních sil a množství opuštěných usedlostí se zeměpáni snažili scelit, zkultivovat a znovu osídlit tyto pozemky, aby zajistili maximální hospodářský užitek. Půda byla poddaným často pronajímána za odvod desátku, přičemž panská zemědělská i živočišná produkce sloužila nejen pro vlastní spotřebu, ale také pro obchod v rámci Uherska i za jeho hranicemi. Význam panských dvorů dále vzrostl v 17. a 18. století, kdy byly zakládány na opuštěných nebo nově zakoupených pozemcích. Péče o poddané byla nezbytná, aby panství nepřišlo o pracovní sílu ani o příjmy. K výraznému úpadku produkce došlo během tureckých vpádů v 17. století a později v době Rákócziho povstání na počátku 18. století. Tyto události přinesly zničení hospodářských objektů, úbytek pracovních sil i stagnaci výroby. Obnova panských dvorů a zemědělství byla sice pomalá, avšak umožnila postupný návrat stability a další rozvoj hospodářství v následujících desetiletích.

Farmstead in Kubrá

first mentioned in the land register at the beginning of the 17th century. There were granaries here. It lost its function after the establishment of the Farmstead below Sokolice hill.

Farmsteads represented a key source of natural and financial revenue for landowners, and their importance in Slovakia grew from the 16th century. Due to the lack of labor force and a large number of abandoned estates, the landowners tried to consolidate, cultivate, and settle these lands in order to ensure maximum benefit. The land was often leased to serfs for a levy of nine, while the farmsteads agricultural and livestock production served not only for their own consumption but also for trade within and outside Hungary. The importance of farmsteads also grew in the 17th and 18th centuries, when they were established on abandoned or purchased land. Care for the serfs was essential so that the estate did not lose labor or income. A significant decline in production occurred during the Turkish invasions in the 17th century and later during the Rákóczi Uprising at the beginning of the 18th century. Both events caused the destruction of economic facilities, a decrease in the labor force, and stagnation of production. The restoration of farms and agriculture was slow, however it ensured a gradual return to stability and development in the following decades.

Kubrica

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Kubrica

Trenčianské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Kubrica

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of 30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Veľké Bierovce

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Veľké Bierovce

Trenčanské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Veľké Bierovce

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Soblahov

Popri panských úradníkoch a poddaných žila na trenčianskom panstve aj špecifická skupina – habáni (novokrstenci, anabaptisti). Keď po bitke na Bielej hore utekali pred náboženským prenasledovaním, našli útočisko a mocnú ochranu práve u rodiny Ilešháziovcov.

Pre panstvo predstavovali mimoriadne cenný prínos. S povolením vrchnosti založili už v roku 1622 v obci Soblahov svoj vlastný, kolektívne spravovaný hospodársky dvor. Fungovalo na ňom až sedem remeselníckych dielní. Svojou prácou pokrývali tie najnáročnejšie potreby šľachty – ich kolári, kováči a sedlári vyrábali luxusné kočiare, zatiaľ čo nožiari zhotovili stovky zdobených nožov, ktoré grófi využívali ako exkluzívne dary pre hostí. Súkenníci a obuvníci zase obliekali a obúvali celé panské služobníctvo.

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Soblahov

Vedle panských úředníků a poddaných žila na trenčínském panství i specifická skupina – habáni (novokřtěnci, anabaptisté). Když po bitvě na Bílé hoře prchali před náboženským pronásledováním, našli útočiště a mocnou ochranu právě u rodiny Ilešháziů. Pro panství představovali mimořádně cenný přínos. S povolením vrchnosti založili již v roce 1622 v obci Soblahov svůj vlastní, kolektivně spravovaný hospodářský dvůr. Fungovalo na něm až sedm řemeslných dílen. Svou prací pokrývali ty nejnáročnější potřeby šlechty – jejich koláři, kováři a sedláři vyráběli luxusní kočáry, zatímco nožíři zhotovili stovky zdobených nožů, které hrabata využívala jako exkluzivní dary pro hosty. Soukeníci a obuvníci zase oblékali a obouvali veškeré panské služebnictvo.

Trenčianské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Soblahov

Alongside the manorial officials and serfs, a specific group also lived on the Trenčín estate—the Habans (Anabaptists). Fleeing religious persecution after the Battle of White Mountain, they found refuge and powerful protection with the Illésházy family. They represented an exceptionally valuable asset to the estate. With the permission of the authorities, they established their own collectively managed farmstead in the village of Soblahov as early as 1622. It housed up to seven craft workshops. Through their work, they met the most demanding needs of the nobility—their wheelwrights, blacksmiths, and saddlers produced luxurious carriages, while the cutlers crafted hundreds of decorated knives that the counts used as exclusive gifts for their guests. Clothiers and shoemakers, in turn, clothed and shod the entire manorial staff.

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Veľké Stankovce

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

 

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Veľké Stankovce

Trenčianske panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Veľké Stankovce

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Kostolík v Mníchovej Lehotem

V roku 1777 dal Ján Baptista Ilešházi obnoviť a prestavať poškodený kostolík.

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Kostelík v Mníchově Lehotě

V roce 1777 dal Jan Křtitel Ilešházy obnovit a přestavět poškozený kostelík.

Trenčanské panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Church in Mníchová Lehota

In 1777 Ján Baptist Ilešházi had the damaged church restored and rebuilt.

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of 30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

 

Trenčiansky hrad

Nadobudol Štefan I. Ilešházi v roku 1594. Ako sídlo rodu slúžil hrad krátko – už v 40. rokoch 17. storočia si Ilešháziovci začali stavať pohodlnejšie sídlo v Dubnici, do ktorého sa postupne presťahovali. Na pobyt využili i ďalšie sídla, pričom časť hradu bola zálohovaná Rákociovcom. V roku 1704 našli na hrade dočasné útočisko pred rákociovským povstaním, no po požiari v roku 1790 pre nich stratil význam. Zostal vo vlastníctve Ilešháziovcov do roku 1835, keď ho Štefan II. Ilešházi (*1762 – †1838) predal novému majiteľovi Jurajovi Sinovi.

Trenčiansky hrad

Nabyl Štěpán I. Ilešházy v roce 1594. Jako sídlo rodu sloužil hrad krátce – již ve 40. letech 17. století si Ilešházyové začali stavět pohodlnější sídlo v Dubnici, do kterého se postupně přestěhovali. K pobytu využili i další sídla, přičemž část hradu byla zastavena Rákócziům. V roce 1704 našli na hradě dočasné útočiště před Rákócziho povstáním, ale po požáru v roce 1790 pro ně ztratil význam. Zůstal ve vlastnictví Ilešházyů do roku 1835, kdy jej Štěpán II. Ilešházy (*1762 – †1838) prodal novému majiteli Jiřímu Sinovi..

Trenčín Castle

Acquired by Štefan I. Ilešházi in 1594. The castle served as the family seat for a short time—already in the 1640s, the Ilešházi family began to build a more comfortable seat in Dubnica, into which they gradually moved. They also used other residences for their stay, with part of the castle being pledged to the Rákoci family. In 1704, they found temporary refuge from the Rákoci uprising in the castle, however after a fire in 1790, it lost its significance for them. It remained in the ownership of the Ilešházi family until 1835, when Štefan II. Ilešházi (*1762-†1838) sold it to its new owner, Juraj Sina.

Mestský palác (tzv. Horný dom)

Neskorší Župný dom – V roku 1635 postavil Gašpar Ilešházi (*1592 – †1648) vedľa bývalej Hornej brány mestský palác. Majitelia ho prenajímali rôznym obyvateľom a slúžil i ako šenk. Vo vlastníctve rodu Ilešházi bol Horný dom do roku 1734. Následne ho Jozef Ilešházi vymenil za staršie sídlo župy na Mierovom námestí č. 22 v Trenčíne.

Městský palác (tzv. Horný dům)

Pozdější Župní dům – V roce 1635 postavil Kašpar Ilešházy (*1592 – †1648) vedle bývalé Horné brány městský palác. Majitelé jej pronajímali různým obyvatelům a sloužil i jako šenk. Ve vlastnictví rodu Ilešházy byl Horný dům do roku 1734. Následně ho Josef Ilešházy vyměnil za starší sídlo župy na Mierovom námestí č. 22 v Trenčíne.

City palace (or so-called "Upper House")

Later seat of Trenčín County: built in 1635 by Gašpar Ilešházi (*1592-†1648) next to the former Upper Gate of the city. The owners rented it to various residents, it also served as a tavern. The Upper House belonged to the Ilešházi family until 1734. Subsequently, Jozef Ilešházi exchanged it for the older county seat at Mierové námestie square No. 22 in Trenčín.

Trenčín – meštiansky dom

Tzv. Dolný dom, dom č. 1, Mierové námestie, stojí pri mestskej Dolnej bráne

 Toto panské sídlo patrilo Ilešháziovcom od roku 1670 a to kúpou ľavého domu a susedného domu v roku 1713. Objekty boli klasicisticky prestavané v 19. storočí ako meštiansky dom. V 18. storočí sa tu každú nedeľu, a niekedy aj v sobotu, konali hospodárske konferencie, na ktorých sa stretávali najvyšší úradníci panstva a riešili správu trenčianskeho majetku. Súčasťou objektu bola panská pokladnica so zámkami, ktoré mohol otvoriť len správca panstva spoločne s pokladníkom. Financie z výnosov panstva do nej prinášali zamestnanci počas nedeľných stretnutí.

Trenčín – měšťanský dům

Tzv. Dolní dům, dům č. 1, Mierové námestie, stojí při městské Dolní bráně – Toto panské sídlo patřilo Ilešházyům od roku 1670, a to koupí levého domu a sousedního domu v roce 1713. Objekty byly klasicisticky přestavěny v 19. století jako mešťansky dům. V 18. století se zde každou neděli, a někdy i v sobotu, konaly hospodářské konference, na kterých se setkávali nejvyšší úředníci panství a řešili správu trenčianskeho majetku. Součástí objektu byla panská pokladnice se zámky, které mohl otevřít pouze správce panství společně s pokladníkem. Finance z výnosů panství do ní přinášeli zaměstnanci během nedělních setkání.

Trenčín — townhouse

Or so-called “Lower House”); house No. 1, Mierové námestie square, stands next to the city’s Lower Gate. This manor house has been in the ownership of Ilešházi family since 1670, finalized by the purchase of the left and neighbouring house in 1713. These building have been reconstructed in the 19th century in classicism style and served the purpose of townhouse. In the 18th century, economic meetings were held here every Sunday, sometimes also on Saturday, during which the highest officials of the county met and resolved the administration of Trenčín’s property. The building included a manor treasury with locks that could only be opened jointly by the estate administrator and the treasurer. The finances from the estate’s revenues were brought in by employees during these Sunday meetings.

Dubnický kaštieľ a dubnický majer

Ilešháziovci nadobudli Dubnicu 14. januára 1594. S výstavbou kaštieľa začal Gašpar Ilešházi v 40. rokoch 17. storočia a stal sa jedným z hlavných sídiel tohto rodu. Kaštieľ vlastnili do roku 1835.

Dubnický park pri kaštieli – Park vznikol pravdepodobne v súvislosti s výstavbou Dubnického kaštieľa. V 40. rokoch 17. storočia sa spomína upravená panská záhrada a záhradník. Jej súčasťou boli ovocné sady, zeleninová záhrada, chmeľnice a včelíny. V 18. storočí postupne dochádzalo k premene panskej záhrady na zámocký park, pričom najintenzívnejšie úpravy prebiehali za čias Jozefa Ilešháziho v duchu populárnych francúzskych parkov. Súčasťou parku bola aj záhradná architektúra ako bludisko, vyhliadková veža a vodné prvky vrátane jazierka. V 19. storočí, za vlastníctva rodu Sina, bol park postupne pretvorený v duchu anglickej divokej prírody, pričom čiastočne rešpektoval pôvodné geometrické línie francúzskeho parku.

Dubnický zámek a dubnický dvůr

Ilešházyové nabyli Dubnicu 14. ledna 1594. S výstavbou zámku začal Kašpar Ilešházy ve 40. letech 17. století a stal se jedním z hlavních sídel tohoto rodu. Zámek vlastnili do roku 1835.

Dubnický park u zámku – Park vznikl pravděpodobně v souvislosti s výstavbou Dubnického zámku. Ve 40. letech 17. století se zmiňuje upravená panská zahrada a zahradník. Její součástí byly ovocné sady, zeleninová zahrada, chmelnice a včelíny. V 18. století postupně docházelo k proměně panské zahrady na zámecký park, přičemž nejintenzivnější úpravy probíhaly za časů Josefa Ilešházyho v duchu populárních francouzských parků. Součástí parku byla i zahradní architektura jako bludiště, vyhlídková věž a vodní prvky včetně jezírka. V 19. století, za vlastnictví rodu Sina, byl park postupně přetvořen v duchu anglické divoké přírody, přičemž částečně respektoval původní geometrické linie francouzského parku.

Dubnica Manor-house and Dubnica estate

The Ilešházi family acquired Dubnica on January 14, 1594. The construction of the manor-house was initiated by Gašpar Ilešházi in the 1640s, and it became one of the main residences of this family, which owned the mansion until 1835.

Park around the Dubnica manor-house — the park was probably created in connection with the construction of local manor-house. In the 1640s, a landscaped manor garden and a gardener are being mentioned. It included fruit orchards, a vegetable garden, hop gardens, and apiaries. In the 18th century, the manor-house garden was gradually transformed into a park, with the most intensive modifications taking place during the time of Jozef Ilešházi in the spirit of popular French parks. The park also included garden architecture, such as a maze, a lookout tower, and water bodies, including a pond. In the 19th century, under the ownership of the Sina family, the park was gradually transformed in the spirit of English wilderness, while partially respecting the original geometric lines of the French park.

Zámok vo Vsetíne

Juraj Ilešházi získal zámok v roku 1652. Renesančný zámok bol postavený pred rokom 1610 (prvá zmienka), pričom mu predchádzala pôvodná tvrdza. Juraj bol jediným členom rodu Ilešházi, ktorý mal na zámku svoje sídlo a trvalo tu býval. Po jeho smrti slúžil zámok úradníkom a správe panstva. Ostatní členovia rodu Ilešházi dávali prednosť iným sídlam, napríklad rezidencii na dubnickom panstve alebo palácu v Bratislave. Nejaký čas pobývali aj vo Viedni, kde pôsobili ako kráľovskí úradníci pri dvore.
Vzhľadom na katastrofálny stav vsetínskeho zámku Juraj začal stavbu nového sídla, ktoré však nedokončil a predal cirkvi. Tá ho premenila na kostol. Následne sa Juraj rozhodol starý zámok opraviť a prestavať. V 18. storočí bol zámok čiastočne upravený v barokovom štýle.

Zámek ve Vsetíně

Jiří Ilešházy získal zámek v roce 1652. Renesanční zámek byl postaven před rokem 1610 (první zmínka), přičemž mu předcházela původní tvrz. Jiří byl jediným členem rodu Ilešházy, který měl na zámku své sídlo a trvale zde pobýval. Po jeho smrti sloužil zámek úředníkům a správě panství. Ostatní členové rodu Ilešházy dávali přednost jiným sídlům, například rezidenci na dubnickém panství nebo paláci v Bratislavě. Nějaký čas pobývali také ve Vídni, kde působili jako královští úředníci u dvora.

Vzhledem ke katastrofálnímu stavu vsetínského zámku zahájil Jiří stavbu nového sídla, které však nedokončil a prodal církvi. Ta jej přeměnila na kostel. Následně se Jiří rozhodl starý zámek opravit a přestavět. V 18. století byl zámek částečně upraven v barokním stylu.

Chateau in Vsetín

Juraj Ilešházi acquired the castle in 1652. The renaissance castle was built before 1610 (first mention), while the original fortress preceded it. Juraj was the only member of the Ilešházi family who had his residence in the castle and lived there permanently. After his death, the castle was used by officials and the administration of the estate. Other members of the Ilešházi family preferred other residences, for example, a residence on the Dubnica estate or the palace in Bratislava. For some time they also lived in Vienna, where they worked as royal officials at the court.

Due to the catastrophic state of the Vsetín chateau, Juraj started the construction of a new residence, which he did not finish and sold it to the church. It was later transformed into a church. Subsequently, Juraj decided to repair and rebuild the old castle. In the 18th century, the castle was partially modified in the baroque style.

Brumovský hrad

Juraj Ilešházi prišiel o časť hradu, ktorý bol postavený okolo 13. storočia, po smrti svojej manželky Márie Forgáčovej, ktorá ho vlastnila spolu so svojimi sestrami. Až v roku 1727 sa Jozefovi Ilešházimu podarilo kúpiť väčšinu brumovského panstva aj s hradom. V tom čase už hrad nespĺňal podmienky na bývanie, a tak ho Jozef prenechal svojim úradníkom. Hrad dvakrát vyhorel – v rokoch 1760 a 1820, čím bol jeho osud spečatený.

Brumovský hrad

Jiří Ilešházy přišel o část hradu, který byl postaven kolem 13. století, po smrti své manželky Marie Forgáčové, která jej vlastnila spolu se svými sestrami. Teprve v roce 1727 se Josefu Ilešházy podařilo koupit většinu brumovského panství i s hradem. V té době již hrad nesplňoval podmínky pro bydlení, a tak jej Josef přenechal svým úředníkům. Hrad dvakrát vyhořel – v letech 1760 a 1820, čímž byl jeho osud zpečetěn.

Brumov Castle

Juraj Ilešházi lost part of the castle, which was built around the 13th century, after the death of his wife Mária Forgáč, who owned it together with her sisters. It was only in 1727 that Jozef Ilešházi managed to buy most of the Brumov estate including the castle. At that time, the castle no longer met the conditions for living, so Jozef left it to his officials. The castle burned down twice – in 1760 and 1820, with the latter incident sealing its fate.

Kaštýl pri rieke Brumovke

Kaštýl pri rieke Brumovke – postavený v roku 1767 Jánom Ilešházim po prestavbe starého liehovaru. Zámok slúžil ako prechodné ubytovanie majiteľov panstva pri ich návštevách. Po roku 1826 slúžil správe panstva, ktorá sa sem presťahovala z brumovského hradu.

Kaštýl u řeky Brumovky

Kaštýl u řeky Brumovky – postaven v roce 1767 Janem Ilešházy po přestavbě starého lihovaru. Zámek sloužil jako přechodné ubytování majitelů panství při jejich návštěvách. Po roce 1826 sloužil správě panství, která se sem přestěhovala z brumovského hradu.

Manor house by the River Brumovka

Manor house by the River Brumovka — built in 1767 by Ján Ilešházi after rebuilding the old distillery. It served as temporary accommodation for the owners of the estate during their visits. After 1826, it served the administration of the estate, which moved here from Brumov castle.

Morový stĺp na Mierovom námestí v Trenčíne

V roku 1712 dal Mikuláš Ilešházi vyhotoviť Morový stĺp Najsvätejšej Trojice na pamiatku morovej epidémie z roku 1710. Po skončení morovej epidémie prežilo z pôvodných 7 844 obyvateľov mesta len 1 071 ľudí. Na realizáciu pamiatky pravdepodobne povolal viedenských majstrov.

Morový sloup na Mierovom námestí v Trenčíně

V roce 1712 dal Mikuláš Ilešházy vyhotovit Morový sloup Nejsvětější Trojice na památku morové epidemie z roku 1710. Po skončení morové epidemie přežilo z původních 7 844 obyvatel města jen 1 071 lidí. K realizaci památky pravděpodobně povolal vídeňské mistry.

Plague Column on Mierové námestie square in Trenčín

In 1712, Mikuláš Ilešházi had the Plague Column of the Holy Trinity built in memory of the plague epidemic of 1710. After the plague ended, only 1,071 people out of the original 7,844 inhabitants of the city remained alive. Mikuláš Ilešházi probably invited Viennese sculptors to build the monument.

Súsošie pred Dubnickým kaštieľom: sv. Ján Nepomucký a anjeli

V roku 1727 bola Dávidom Ignácom Zirnom vyhotovená socha sv. Jána z Nepomuku, v roku 1730 k nej pripojil sochy anjelov. V roku 1775 vymenil Ján Baptista Ilešházi pôvodnú (zrejme poškodenú) barokovú sochu Jána Nepomuckého za novú. Vzniklo tak nové rokokové súsošie. 

Sousoší před Dubnickým zámkem: sv. Jan Nepomucký a andělé

V roce 1727 byla Dávidem Ignácem Zirnem vyhotovena socha sv. Jana z Nepomuku, v roce 1730 k ní připojil sochy andělů. V roce 1775 vyměnil Jan Křtitel Ilešházy původní (zřejmě poškozenou) barokní sochu Jana Nepomuckého za novou. Vzniklo tak nové rokokové sousoší.

The statue of St. John of Nepomuk and angels in front of the Dubnica manor-house

In 1727, the statue of St. John of Nepomuk was created by Dávid Ignác Zirn. In 1730, he added statues of angels to it. In 1775, Ján Baptista Ilešházi replaced the original, at that time probably damaged baroque statue of John of Nepomuk, with a new one. Thus emerged a new Rococo-style statuette.

Socha Jana Nepomuckého

Socha v Brumove pochádza z roku 1731 a pôvodne stála pri hrade.

Socha Jana Nepomuckého

Socha v Brumově pochází z roku 1731 a původně stála u hradu.

Statue of Saint John of Nepomuk

The statue in Brumov dates from 1731 and was originally located near the castle.

Farský kostol Narodenia Panny Márie

rodinná krypta rodu Ilešházi. Prvá písomná zmienka o kostole je z 20. rokov 13. storočia. Od roku 1648 sa jedna z bočných kaplniek a krypta stali miestom posledného odpočinku viacerých členov rodu Ilešházi. Pôvodná kaplnka kostola prešla v rokoch 1750 – 1753 barokovou prestavbou na návrh bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol žiakom rakúskeho sochára Georga Rafaela Donnera. Pre Jozefa Ilešháziho vytvoril taktiež oltár Ukrižovania a tepanú dekoratívnu mrežu. Na vežičke bočnej kaplnky je umiestnená biela orlica so šípom v hrudi – erbovým znakom rodu Ilešházi. Náklady na túto prestavbu boli sčasti uhradené šperkami a zlatými či striebornými gombíkmi, ktoré sa vybrali z truhiel na tomto mieste pochovaných ilešháziovských predkov a členov rodiny. Okrem detí a manželky Gašpara Ilešháziho Heleny Turzovej (*1597 – †1648) sú tu pochované i deti Jozefa a Štefana II. Ilešháziovcov. Posledný pochovaný člen rodu bol Ján Baptista Ilešházi (*1737 – †1799).

Rodinné hrobky v minulosti posilňovali rodovú identitu a spoločenské postavenie aristokracie. Slúžili nielen ako miesto posledného odpočinku, ale aj ako symbol kontinuity rodu a jeho politickej moci. Šľachtické rody sa starali o rodokmene a dedičné línie, pričom hrobky často obsahovali rodové erby a pamätníky predkov. Ilešháziovci kládli veľký dôraz na výber miesta svojej rodinnej krypty, pričom Trenčín s jeho historickým významom bol centrom ich rodinného pohrebiska. Hoci niektorí členovia rodu boli pochovaní inde, väčšina uprednostňovala Trenčín. Ilešháziovci okrem zabezpečenia správy svojich panstiev venovali nemalú pozornosť aj výberu miesta svojho posledného odpočinku.

O tom svedčí aj fakt, že daný priestor, prevedenie sôch a vzhľad kaplnky s majestátnym erbom rodu i po stáročiach odrážajú výnimočnosť tohto miesta a rodových príslušníkov, pochovaných v krypte.

O vybudovanie rodinnej krypty sa v 17. – 18. storočí usiloval Gašpar, Juraj a Jozef Ilešháziovci. Kým najmä Eliášovce a tiež Rohovce boli považované za kmeňový majetok rodu, od ktorého odvodzovali svoj pôvod, výber Trenčína ako miesta rodinnej hrobky zodpovedal významu trenčianskeho panstva v živote Ilešháziovcov.

Hoci niektorí členovia rodu našli miesto posledného odpočinku mimo Trenčína, väčšina uprednostňovala tradíciu a symbolický význam tohto mesta, kde sa postupne vybudovalo rodinné pohrebisko. Najviac príslušníkov rodu je dnes pochovaných v Trenčíne, a to na dvoch miestach – vo farskom a piaristickom kostole.

Prvotná rodová hrobka vznikla v Eliášovciach, kde sa symbolicky uzavrela kontinuita rodu po smrti Štefana II. Ilešháziho (†1838), posledného mužského potomka.

Farský kostel Narození Panny Marie

rodinná krypta rodu Ilešházy. První písemná zmínka o kostele je ze 20. let 13. století. Od roku 1648 se jedna z bočních kaplí a krypta staly místem posledního odpočinku vícero členů rodu Ilešházy. Původní kaple kostela prošla v letech 1750–1753 barokní přestavbou na návrh bratislavského sochaře Ludevíta Godeho, který byl žákem rakouského sochaře Georga Rafaela Donnera. Pro Josefa Ilešházyho vytvořil taktéž oltář Ukřižování a tepanou dekorativní mříž. Na věžičce boční kaple je umístěna bílá orlice se šípem v hrudi – erbovním znakem rodu Ilešházy. Náklady na tuto přestavbu byly zčásti uhrazeny šperky a zlatými či stříbrnými knoflíky, které se vybraly z rakví na tomto místě pohřbených Ilešházyovských předků a členů rodiny. Kromě dětí a manželky Kašpara Ilešházyho Heleny Turzové (*1597 – †1648) jsou zde pohřbeny i děti Josefa a Štěpána II. Ilešházyho. Poslední pohřbený člen rodu byl Jan Křtitel Ilešházy (*1737 – †1799).

Rodinné hrobky v minulosti posilovaly rodovou identitu a společenské postavení aristokracie. Sloužily nejen jako místo posledního odpočinku, ale i jako symbol kontinuity rodu a jeho politické moci. Šlechtické rody se staraly o rodokmeny a dědičné linie, přičemž hrobky často obsahovaly rodové erby a památníky předků. Ilešházyové kladli velký důraz na výběr místa své rodinné krypty, přičemž Trenčín s jeho historickým významem byl centrem jejich rodinného pohřebiště. Ačkoliv někteří členové rodu byli pohřbeni jinde, většina upřednostňovala Trenčín.

Ilešházyové kromě zabezpečení správy svých panství věnovali nemalou pozornost i výběru místa svého posledního odpočinku. O tom svědčí i fakt, že daný prostor, provedení soch a vzhled kaple s majestátním erbem rodu i po staletích odrážejí výjimečnost tohoto místa a rodových příslušníků, pohřbených v kryptě.

O vybudování rodinné krypty se v 17. – 18. století usiloval Kašpar, Jiří a Josef Ilešházy. Zatímco zejména Zatímco Eliášovce a také Rohovce byly považovány za kmenový majetek rodu, od něhož Ilešházyové odvozovali svůj původ, výběr Trenčína jako místa rodinné hrobky odpovídal významu trenčianskeho panství v jejich životě.

Ačkoliv někteří příslušníci rodu nalezli místo posledního odpočinku mimo Trenčín, většina zachovala tradici a symbolický význam tohoto města, kde se postupně vybudovalo rodinné pohřebiště. Nejvíce členů rodu je dnes pochováno v Trenčíně – ve Farním a v Piaristickém kostele.

Prvotní rodová hrobka vznikla v Eliášovicích, kde se symbolicky uzavřela kontinuita rodu po smrti Štěpána II. Ilešházyho (†1838), posledního mužského potomka.

Parish Church of the Nativity of the Virgin Mary

Family crypt of the Ilešházi family. The first written mention of the church comes from the 1220s. Since 1648, one of the side chapels and the crypt became the final resting place of several members of the Ilešházi family. The original chapel of the church underwent a baroque reconstruction in 1750-1753, based on the design of the Bratislava sculptor Ľudovít Gode, who was a student of the Austrian sculptor Georg Rafael Donner. He also created the altar of the Crucifixion and a wrought decorative lattice for Jozef Ilešházi. On the turret of the side chapel there is a white eagle with an arrow in its chest – the coat of arms of the Ilešházi family. The costs of this reconstruction were partly covered by jewelry, gold and silver buttons, which were taken from the coffins of the Ilešházi ancestors and family members buried there. In addition to the children and wife of Gašpar Helena Turzo (*1597-†1648), the children of Jozef and Štefan II. Ilešházi are also buried here. The last buried member of the family was Ján Baptista Ilešházi (*1737-†1799).

In the past, family tombs strengthened the family identity and social status of the aristocracy. They served not only as a final resting place but also as a symbol of the continuity of the family and its political power. Noble families took care of family trees and hereditary lines, and the tombs often contained family coats of arms and monuments to ancestors. The Ilešházi family placed great emphasis on choosing the location of their family crypt, and Trenčín, with its historical significance, was the center of their family burial ground. Although some members of the family were buried elsewhere, the majority preferred Trenčín. In addition to ensuring the administration of their estates, the Ilešházi family also paid considerable attention to choosing their final resting place. This is evidenced by the fact that even after centuries, the space, the design of the sculptures, and the appearance of the chapel with the majestic family coat of arms reflect the uniqueness of this place and the family members buried in the crypt.

In the 17th and 18th centuries, Gašpar, Juraj, and Jozef Ilešházi sought to build a family crypt. While Rohovce and especially Eliášovce were considered the ancestral property of the family, from which they derived their origin, the choice of Trenčín as the location of the family tomb corresponded to the importance of the Trenčín estate in the life of the Ilešházi family.

Although some members of the family found their final resting place outside of Trenčín, the majority preferred the tradition and symbolic significance of this city, where a family cemetery was gradually built. Most members of the family are buried in Trenčín today, in two places—in the Parish and Piarist churches.

The first family tomb was created in Eliášovce, where the continuity of the family was symbolically closed after the death of Štefan II. Ilešházi (†1838), the last male descendant.

Piaristický kostol

Bývalý jezuitský kostol, postavený v 50. rokoch 17. storočia. Jeho výstavbu podporoval horlivý katolík Juraj Ilešházi. Pre jezuitov kúpil Bársonyovský dom a v novom kostole zainvestoval do realizácie troch oltárov a vybavenia. Pod kaplnkou Najsvätejšej Trojice, v minulosti kaplnkou Panny Márie (17. storočie), sa nachádzala krypta/hrobka rodu Ilešházi. Miesto posledného odpočinku tu našiel Juraj Ilešházi (†1689), manželka Mária Forgáčová (*1625 – †1684) a dcéra Helena (*1646 – †1669). Syn Štefan (*1645 – †1649) zomrel v detskom veku a bol pochovaný vo Farskom kostole Narodenia Panny Márie v Trenčíne. Miesto posledného odpočinku tu našli i ďalšie Jurajove manželky; Eva Kristína Róza Kornissová (†1685) a Johana Lavínia Bucelleni (*1628 – †1688). Pochované tu boli i deti Mikuláša Ilešháziho a Alžbety Balašovej. Miesto posledného odpočinku tu našla i manželka Jozefa Ilešháziho Anna Františka Čákiová (*1703 – †1729).

Piaristický kostel

Bývalý jezuitský kostel, postavený v 50. letech 17. století. Jeho výstavbu podporoval horlivý katolík Jiří Ilešházy. Pro jezuity koupil Bársonyovský dům a v novém kostele zainvestoval do realizace tří oltářů a vybavení. Pod Kaplí Nejsvětejší Trojice, v minulosti Kaple Panny Marie (17. století), se nacházela krypta/hrobka rodu Ilešházy. Místo posledního odpočinku zde našel Jiří Ilešházy (†1689), manželka Marie Forgáčová (*1625 – †1684) a dcera Helena (*1646 – †1669). Syn Štěpán (*1645 – †1649) zemřel v dětském věku a byl pohřben ve Farském kostele Narození Panny Marie v Trenčíně. Místo posledního odpočinku zde našly i další Jiřího manželky; Eva Kristína Róza Kornissová (†1685) a Johana Lavínia Bucelleni (*1628 – †1688). Pohřbeny zde byly i děti Mikuláše Ilešházyho a Alžběty Balašové. Místo posledního odpočinku zde našla i manželka Josefa Ilešházyho Anna Františka Čákiová (*1703 – †1729).

Piarist Church

A former Jesuit church built in the 1650s. Its construction was supported by the zealous Catholic Juraj Ilešházi. He bought the Bársony House for the Jesuits and invested in the construction of three altars and equipment for the new church. Below the Chapel of the Holy Trinity, formerly the Chapel of the Virgin Mary (17th century), there was a crypt/tomb of the Ilešházi family. It is t final resting place of Juraj Ilešházi (†1689), his wife Mária Forgáč (*1625-†1684), and his daughter Helena (*1646-†1669). His son Štefan (*1645-†1649) died in childhood and was buried in the Parish Church of the Nativity of the Virgin Mary. It is also the final resting place of Juraj’s other wives, Eva Kristína Róza Korniss (†1685) and Johanna Lavínia Bucelleni (*1628-†1688). The children of Mikuláš Ilešházi and Alžbeta Balaša were also buried here. The wife of Jozef Ilešházi, Anna Františka Čáki (*1703-†1729), also found her final resting place here.

Hradná Panská kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie na Trenčianskom hrade

Obnovená a vysvätená na žiadosť Juraja Ilešháziho ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lipajom 3. októbra 1661. Juraj dal vyhotoviť sochu Panny Márie, ktorá bola podľa tradície prevezená do Kostola sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Socha sa stala predmetom záujmu a častým pútnickým cieľom.  Ľudia ju navštevovali od 18. storočia. Podľa denníka Jána Guzicsa na Trenčianskom hrade prebehol sobáš medzi Pavlom Baťánim a Katarínou Ilešházi,  ktorá prestúpila z evanjelickej na katolícku vieru. V ten istý deň bola vysvätená hradná kaplnka ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lipajom. Keď o 2. hodine ráno dňa 12. januára 1667 zomrel v Bytči Gabriel Ilešházi, mali ho podľa tohto denníka pochovať v krypte kaplnky Trenčianskeho hradu dňa 28. apríla 1667. Iné zdroje hovoria, že by mal byť pochovaný vo Farskom kostole Narodenia Panny Márie v Trenčíne medzi ostatnými Ilešháziovcami.

Hradní Panská kaple Neposkvrněného početí Panny Marie na Trenčianském hradě

Obnovena a vysvěcena na žádost Jiřího Ilešházyho ostřihomským arcibiskupem Jiřím Lipayem 3. října 1661. Jiří dal vyhotovit sochu Panny Marie, která byla podle tradice převezena do Kostela sv. Jakuba v Dubnici nad Váhem. Socha se stala předmětem zájmu a častým poutním cílem. Lidé ji navštěvovali od 18. století. Podle deníku Jana Guzicsa proběhl na Trenčianském hradě sňatek mezi Pavlem Batthyányim a Kateřinou Ilešházy, která přestoupila z evangelické na katolickou víru. V tentýž den byla vysvěcena hradní kaplnka ostřihomským arcibiskupem Jiřím Lipayem. Když ve 2 hodiny ráno dne 12. ledna 1667 zemřel v Bytči Gabriel Ilešházy, měli ho podle tohoto deníku pohřbít v kryptě kaple Trenčianskeho hradu dne 28. dubna 1667. Jiné zdroje uvídějí, že by měl být pohřben ve Farském kostele Narození Panny Márie v Trenčíně mezi ostatními Ilešházye.

Chapel of the Immaculate Conception of the Virgin Mary on Trenčín Castle

Restored and consecrated at the request of Juraj Ilešházi by the Archbishop of Esztergom Juraj Lipaj, on October 3, 1661. He was the one who had the statue of the Virgin Mary made, which, according to tradition, was transported to the Church of St. Jacob in Dubnica nad Váhom. The statue became an object of great interest as well as a pilgrimage site. People have visited it since the 18th century. According to the diary of Ján Guzics, the wedding between Katarína Ilešházi and Pavol Baťáni, who converted from the evangelical to catholic faith, took place at Trenčín Castle. On the same day, the castle chapel was consecrated by the Esztergom archbishop J. Lipaj. According to this diary, when Gabriel Ilešházi died in Bytča at 2 o’clock in the morning on January 12, 1667, he was to be buried in the crypt of the Trenčín Castle chapel on April 28, 1667. Other sources state that Gabriel should be buried in the Parish Church among the other Ilešházi family members.

Vsetín

Kamenný kríž vo Vsetíne pri moste cez rieku Bečvu – postavený v roku 1771 Jánom Baptistom Ilešházim.

Kamenný kríž vo Vsetíne – postavený v roku 1783 Jánom Baptistom Ilešházim.

Vsetín

Kamenný kříž ve Vsetíně u mostu přes řeku Bečvu – postaven v roce 1771 Janem Křtitelem Ilešházy.

 Kamenný kříž ve Vsetíně – postaven v roce 1783 Janem Křtitelem Ilešházy

Vsetín

Stone cross in Vsetín near the bridge over the river Bečva – built in 1771 by Ján Baptista  Ilešházi.

Stone cross in Vsetín – built in 1783 by Ján Baptista  Ilešházi.

Kostol svätého Štefana Uhorského vo Francovej Lhote

Kostol svätého Štefana Uhorského vo Francovej Lhote (panstvo Brumov) – pri jeho stavbe asistoval v roku 1786 Štefan II. Ilešházi.

Kostel svatého Štěpána Uherského

Kostel svatého Štěpána Uherského ve Francově Lhotě (panství Brumov) – při jeho stavbě asistoval v roce 1786 Štěpán II. Ilešházy.

Church of St. Stephen of Hungary

Church of St. Stephen of Hungary in Francova Lhota (Brumov estate) — Štefan II. Ilešházi assisted in its construction in 1786.

Brumovský chudobinec

Brumovský chudobinec – postavený Jánom Ilešházim v rokoch 1771–1772.

Kríž pred panským chudobincom v Brumove – postavený v druhej polovici 18. storočia Jánom Krstiteľom Ilešházim.

Brumovský chudobinec

Brumovský chudobinec – postaven Janem Ilešházy v letech 1771–1772.

Kříž před panským chudobincem v Brumově – postaven ve druhé polovině 18. století Janem Křtitelem Ilešházy.

Brumov almshouse

Brumov almshouse — built by Ján Ilešházi in 1771–1772.

Cross in front of the almshouse in Brumov — built in the second half of the 18th century by Ján Baptista  Ilešházi.

Náhrobok Gašpara Ilešháziho

Renesančný epitaf so sochou z roku 1648 nechala spolu s kaplnkou postaviť Helena Turzová, vdova po Gašparovi Ilešházim. „… vo veku 56 rokov, 5 mesiacov a 15 dní dňa 11. apríla 1648 šťastne v pánovi usnul,“ hovorí nápis na epitafe. Helena a príbuzní dali po necelom roku (2. apríla 1649) od smrti jej manžela vyhotoviť a umiestniť v kostole druhý pamätný náhrobok. V čase umiestnenia epitafu bol kostol evanjelický. Evanjelik Gašpar ho v roku 1610 násilím odobral katolíkom. Jeho syn Juraj ako horlivý katolík navrátil kostol katolíkom.

Náhrobek Kašpara Ilešházyho

Renesanční epitaf se sochou z roku 1648 nechala spolu s kaplí postavit Helena Turzová, vdova po Kašparovi Ilešházym. „… ve věku 56 let, 5 měsíců a 15 dní dne 11. dubna 1648 šťastně v pánu usnul,“ hovoří nápis na epitafu. Helena a příbuzní dali po necelém roce (2. dubna 1649) od smrti jejího manžela vyhotovit a umístit v kostele druhý pamětní náhrobek. V době umístění epitafu byl kostel evangelický. Evangelík Kašpar jej v roce 1610 násilím odebral katolíkům. Jeho syn Jiří, horlivý katolík, později kostel katolíkům navrátil.

The tombstone of Gašpar Ilešházi

A Renaissance epitaph with a statue from 1648 — was built together with the chapel by Helena Turzo, widow of Gašpar Ilešházi. “… at the age of 56 years, 5 months, and 15 days on April 11, 1648, he happily fell asleep in the Lord.”, states the epitaph. Less than a year after her husband’s death (April 2, 1649), Helena and her relatives had a second memorial tombstone made and placed in the church. At the time of the epitaph, the church was Evangelical. The Evangelist Gašpar forcibly took it from the Catholics in 1610. His son Juraj, as a zealous Catholic, returned the church to the Catholics.

Epitaf/náhrobok Jozefa Ilešháziho

18. storočie. Jozef Ilešházi je tu zobrazený do pol pása. Zomrel v roku 1766. Autor epitafu je Ľudovít Gode.

Pôvodná kaplnka kostola prešla v rokoch 1750 – 1753 barokovou prestavbou na návrh bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol žiakom rakúskeho sochára Georga Rafaela Donnera. Pre Jozefa Ilešháziho vytvoril taktiež oltár Ukrižovania a tepanú dekoratívnu mrežu. Na vežičke bočnej kaplnky je umiestnená biela orlica so šípom v hrudi – erbovým znakom rodu Ilešházi. Náklady na túto prestavbu boli sčasti uhradené šperkami a zlatými či striebornými gombíkmi, ktoré sa vybrali z truhiel na tomto mieste pochovaných ilešháziovských predkov a členov rodiny.

Epitaf/náhrobek Josefa Ilešházyho

18. století. Josef Ilešházy je zde zobrazen do půl pasu. Zemřel v roce 1766. Autorem epitafu je Ludevít Gode.

Původní kaple kostela prošla v letech 1750–1753 barokní přestavbou na návrh bratislavského sochaře Ludevíta Godeho, který byl žákem rakouského sochaře Georga Rafaela Donnera. Pro Josefa Ilešházyho vytvořil taktéž oltář Ukřižování a tepanou dekorativní mříž. Na věžičce boční kaple je umístěna bílá orlice se šípem v hrudi – erbovním znakem rodu Ilešházy. Náklady na tuto přestavbu byly zčásti uhrazeny šperky a zlatými či stříbrnými knoflíky, které se vybraly z rakví na tomto místě pohřbených Ilešházyovských předků a členů rodiny.

 

Epitaph/tombstone of Jozef Ilešházi

18th century. Jozef Ilešházi is depicted here in a half-length portrait. He died in 1766. The author of the epitaph is Ľ. Gode.

The original chapel of the church underwent a baroque reconstruction in 1750-1753, based on the design of the Bratislava sculptor Ľudovít Gode, who was a student of the Austrian sculptor Georg Rafael Donner. He also created the altar of the Crucifixion and a wrought decorative lattice for Jozef Ilešházi. On the turret of the side chapel there is a white eagle with an arrow in its chest – the coat of arms of the Ilešházi family. The costs of this reconstruction were partly covered by jewelry, gold and silver buttons, which were taken from the coffins of the Ilešházi ancestors and family members buried there.

Náhrobky detí Gašpara Ilešháziho a Heleny Turzovej

17. storočie. Ďalšia náhrobná doska, venovaná manželovi Gašparovi, bola Helenou umiestnená vľavo pod chórom v roku 1649. Vpravo pod chórom je náhrobná doska detí Gašpara Ilešháziho, ktoré sa nedožili dospelého veku. Imrich Ilešházi zomrel v roku 1616, Štefan Ilešházi v roku 1619 a Adam Ilešházi zomrel v roku 1621.

Náhrobky dětí Kašpara Ilešházyho a Heleny Turzové

17. století. Další náhrobní deska, věnovaná manželovi Kašparovi, byla Helenou umístěna vlevo pod kůrem v roce 1649. Vpravo pod kůrem je náhrobní deska dětí Kašpara Ilešházyho, které se nedožily dospělého věku. Imrich Ilešházy zemřel v roce 1616, Štěpán Ilešházy v roce 1619 a Adam Ilešházy zemřel v roce 1621.

Tombstones of the children of the Gašpar Ilešházi and Helena Turzo

17th century. Another tombstone dedicated to her husband Gašpar was placed by Helena on the left under the choir in 1649. On the right under the choir is the tombstone of the children of Gašpar Ilešházi, who did not reach adulthood. Imrich Ilešházi died in 1616, Štefan Ilešházi in 1619, and Adam Ilešházi in 1621.

Svatý Štěpán

Skláreň Svatý Štěpán

Skláreň v osade Svatý Štěpán, známu aj ako Nová huť, založil v roku 1815 majiteľ brumovského panstva Štefan Ilešházi, čím nadviazal na tradíciu svojho otca Jána Baptistu Illesházyho, ktorý už predtým vybudoval huť v Sidonii. Cieľom bolo zužitkovať prebytočné drevo z okolitých lesov. Pôvodne bola prevádzka poháňaná vodou z priľahlého potoka a vo svojich dvoch peciach na drevo vyrábala najmä kriedové, tabuľové a zelené sklo, hoci prví nájomcovia nedokázali jej potenciál využiť naplno. Zlom nastal v roku 1859, kedy si skláreň prenajal Josef Schreiber, čím sa začalo pôsobenie významnej sklárskej rodiny Schreiberovcov. Tí postupne prebrali kontrolu nad podnikom, zmodernizovali ho a zaviedli úspešnú špecializáciu na produkciu osvetľovacieho skla, ktorú po krátkom prerušení výroby naplno rozvinul Vincent Schreiber.

Svatý Štěpán

Sklárna Svatý Štěpán 

Sklárnu v osadě Svatý Štěpán, známou také jako Nová huť, založil v roce 1815 majitel brumovského panství Štěpán Illesházy, čímž navázal na tradici svého otce Jana Baptisty Ilšešházyho, jenž již v minulosti postavil huť v Sidonii. Cílem bylo zužitkovat přebytečné dřevo z okolních lesů. Původně byla provozovna poháněna vodou z přilehlého potoka a ve svých dvou pecích na dřevo vyráběla zejména křídové, tabulové a zelené sklo, ačkoli první nájemci nedokázali její potenciál využít naplno. Zlom nastal v roce 1859, kdy si sklárnu pronajal Josef Schreiber, čímž začalo působení významné sklářské rodiny Schreiberů. Ti postupně převzali kontrolu nad podnikem, zmodernizovali ho a zavedli úspěšnou specializaci na produkci osvětlovacího skla, kterou po krátkém přerušení výroby naplno rozvinul Vincent Schreiber.

Svatý Štěpán

St. Stephen Glassworks (Svatý Štěpán) 

The glassworks in the Svatý Štěpán settlement, also known as the New Glassworks (Nová huť), was founded in 1815 by Stephan Illesházy, owner of the Brumov estate, continuing the tradition of his father, Jan Baptista Illesházy, who had previously built a glassworks in Sidonie. The goal was to utilize surplus wood from the surrounding forests. Initially, the facility was powered by a nearby stream and produced mostly chalk, flat, and green glass in its two wood-fired furnaces, although the first tenants failed to fully exploit its potential. A turning point came in 1859 when the glassworks was rented by Josef Schreiber, marking the beginning of the prominent Schreiber glassmaking family’s involvement. They gradually took control of the enterprise, modernized it, and successfully specialized in the production of lighting glass, which was fully developed by Vincent Schreiber after a brief halt in production.

Sidonie

Skláreň Svätá Sidónia (Sidonie)

Skláreň v osade Sidonie, nachádzajúcej sa v údolí potoka Vlárka v Bielych Karpatoch, založil v roku 1788 uhorský šľachtic Ján Baptista Ilešházy a pomenoval ju po svojej manželke, grófke Sidonii Bathyány. Táto hutnícka prevádzka, s ktorou bol úzko spätý život miestnych obyvateľov, sa od začiatku zameriavala na výrobu náročnejšieho sortimentu, vrátane kriedového, tabuľového, zeleného, ako aj brúseného a maľovaného skla. Zásadný zlom nastal v roku 1859, kedy majiteľ brumovského veľkostatku prenajal skláreň viedenskému podnikateľovi Josefovi Schreiberovi, čím sa začalo hospodársky najúspešnejšie obdobie podniku a jeho trvalé spojenie s rodinou Schreiberovcov.

Sidonie

Sklárna Svatá Sidonie (Sidonie) 

Sklárnu v osadě Sidonie, nacházející se v údolí potoka Vlárky v Bílých Karpatech, založil v roce 1788 uherský šlechtic Jan Křtitel Illésházy a pojmenoval ji po své manželce, hraběnce Sidonii Bathyány. Tato huť, se kterou byl úzce spjat život místních obyvatel, se od počátku zaměřovala na výrobu náročnějšího sortimentu, včetně křídového, tabulového, zeleného, a také broušeného a malovaného skla. Zásadní zlom nastal v roce 1859, kdy majitel brumovského velkostatku pronajal sklárnu vídeňskému podnikateli Josefu Schreiberovi, čímž začalo hospodářsky nejúspěšnější období podniku a jeho trvalé spojení s rodinou Schreiberů.

 

Sidonie

St. Sidonie Glassworks (Sidonie) 

The glassworks in the settlement of Sidonie, located in the Vlárka stream valley in the White Carpathians, was founded in 1788 by the Hungarian nobleman Jan Křtitel Illésházy and named after his wife, Countess Sidonie Bathyány. This facility, whose operation was closely tied to the lives of the local residents, focused from the very beginning on producing a demanding assortment of goods, including chalk, flat, green, as well as cut and painted glass. A major turning point occurred in 1859 when the owner of the Brumov estate rented the glassworks to the Viennese entrepreneur Josef Schreiber, marking the beginning of the enterprise’s most economically successful period and its lasting association with the Schreiber family.

Kostol sv. Jakuba

V rokoch 1754 – 1756 dal Jozef Ilešházi v Dubnici postaviť nový kostol a v roku 1763 k nemu nechal pristavať vežu. Socha Panny Márie s Ježiškom by podľa tradície mala pochádzať z Trenčianskeho hradu z Panskej kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Socha sa stala predmetom konania pútí.

Kostel sv. Jakuba

V letech 1754–1756 dal Josef Ilešházy v Dubnici postavit nový kostel a v roce 1763 k němu nechal přistavět věž. Socha Panny Marie s Ježíškem by podle tradice měla pocházet z Trenčianskeho hradu z Panské kaple Neposkvrněného početí Panny Marie. Socha se stala předmětem poutí.

Church of St. Jacob

Between the years 1754 and 1756, Jozef Ilešházi had a new church built in Dubnica, and in 1763 he had a tower added to it. Statue of the Virgin Mary with Jesus should, according to tradition, come from the Trenčín Castle, from the Lord’s Chapel of the Immaculate Conception of the Virgin Mary. The statue became the subject of pilgrimages.

Kalvária

V roku 1770 dal Ján Baptista Ilešházi na kopci za Dubnicou umiestniť umelecky nie veľmi hodnotnú kalváriu s kaplnkou.

Trenčianske panstvo – Ilešháziovci toto panstvo vlastnili v rokoch 1594 – 1835. V 17. – 18. storočí dosahovalo rozlohu 30 000 katastrálnych jutár (okolo 170 km2) a zahŕňalo dubnický, horno- a dolnosúčanský a turniansky majer. Dobové dokumenty v súvislosti s týmito pozemkami spomínajú rôzne stavby, ovčie košiare, pivovar, mlyny, pálenice, stodoly, pivnice, tehelne, vápenice, mostíky, mosty, krčmy, chmeľnice, kapustné záhrady, štepnice, ovocné záhrady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Zoznam prislúchajúcich dedín:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, časť Ľuborče, Dvorec.

Kalvárie

V roce 1770 dal Jan Křtitel Ilešházy na kopci za Dubnicí umístit umělecky ne příliš hodnotnou kalvárii s kaplí.

Trenčianske panství – Ilešházyové toto panství vlastnili v letech 1594–1835. V 17.–18. století dosahovalo rozlohy 30 000 katastrálních jiter (cca 170 km2) a zahrnovalo dubnický, hornosúčanský a dolnosúčanský a turniansky dvůr. Dobové dokumenty v souvislosti s těmito pozemky zmiňují různé stavby, ovčíny, pivovar, mlýny, pálenice, stodoly, sklepy, cihelny, vápenice, můstky, mosty, krčmy, chmelnice, zelnice, štěpnice, ovocné sady, zlatovský vinohrad, vody a potoky.

Seznam příslušejících vesnic (slovenské názvy):

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, část Ľuborče, Dvorec.

Calvary

In 1770, Ján Baptista Ilešházi had a calvary with a chapel placed on a hill behind Dubnica, which was not of a great artistic value.

Trenčín county — The Ilešházi family owned this county in the years 1594–1835. In the 17th and18th century, it encompassed an area of ​​30,000 cadastral acres (around 170 km²) and included the Dubnica, Horná and Dolná Súča, and Trenčianska Turná estates. Historical documents in connection with these lands mention various buildings; sheepfolds; a brewery; mills; distilleries; barns; cellars; brickworks; lime kilns; bridges; pubs; hop, cabbage, grafting and fruit gardens; a vineyard in Zlatovce; streams and other water bodies.

List of affiliated villages:

Dobrá, Dolná Súča, Horná Súča, Drietoma, Dubnica nad Váhom, Horné Srnie, Hrabovka, Kubrá, Kubrica, Mníchova Lehota, Nemšová, Orechové, Rozvadze, Selec, Soblahov, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Veľký Kolačín, Veľké Stankovce, Závada, Zlatovce, part of Ľuborča, Dvorec.

Maštaliská

Budova bola postavená v roku 1710 a slúžila na ubytovanie úradníkov panstva. Bolo tu aj skladisko, solnica a pivnice na uskladnenie vína pre celé panstvo. V roku 1775 boli k budove pristavané stajne, od ktorých je odvodený jej názov. Počas epidémie cholery v rokoch 1831–1836 tu bola zriadená nemocnica.

Maštaliska

Budova byla postavena v roce 1710 a sloužila k ubytování úředníků panství. Bylo zde také skladiště, solnice a sklepy na uskladnění vína pro celé panství. V roce 1775 byly k budově přistavěny stáje, od nichž je odvozen její název. Během epidemie cholery v letech 1831–1836 zde byla zřízena nemocnice.

Maštaliská

The building from 1710 was used to accomodate the estate’s officials. There was also a warehouse, salt cellars and wine cellars for the entire estate. In 1775, stables were added to the building, from which its name is derived. During the cholera epidemic in 1831–1836, a hospital was established here.

Oranžéria pri Dubnickom kaštieli

V roku 1733 vybudoval Jozef Ilešházi oranžériu, v ktorej pestovali prevažne citrusy, t. j. citróny, pomaranče a figy.

Dubnický park pri kaštieli – Park vznikol pravdepodobne v súvislosti s výstavbou Dubnického kaštieľa. V 40. rokoch 17. storočia sa spomína upravená panská záhrada a záhradník. Jej súčasťou boli ovocné sady, zeleninová záhrada, chmeľnice a včelíny. V 18. storočí postupne dochádzalo k premene panskej záhrady na zámocký park, pričom najintenzívnejšie úpravy prebiehali za čias Jozefa Ilešháziho v duchu populárnych francúzskych parkov. Súčasťou parku bola aj záhradná architektúra ako bludisko, vyhliadková veža a vodné prvky vrátane jazierka. V 19. storočí, za vlastníctva rodu Sina, bol park postupne pretvorený v duchu anglickej divokej prírody, pričom čiastočne rešpektoval pôvodné geometrické línie francúzskeho parku.

Oranžérie u Dubnického zámku

V roce 1733 vybudoval Josef Ilešházy oranžerii, ve které pěstovali převážně citrusy, tj. citrony, pomeranče a fíky.

Dubnický park u zámku – Park vznikl pravděpodobně v souvislosti s výstavbou Dubnického zámku. Ve 40. letech 17. století se zmiňuje upravená panská zahrada a zahradník. Její součástí byly ovocné sady, zeleninová zahrada, chmelnice a včelíny. V 18. století postupně docházelo k proměně panské zahrady na zámecký park, přičemž nejintenzivnější úpravy probíhaly za časů Josefa Ilešházyho v duchu populárních francouzských parků. Součástí parku byla i zahradní architektura jako bludiště, vyhlídková věž a vodní prvky včetně jezírka. V 19. století, za vlastnictví rodu Sina, byl park postupně přetvořen v duchu anglické divoké přírody, přičemž částečně respektoval původní geometrické linie francouzského parku.

Orangery at Dubnica Castle

In 1733, Jozef Ilešházi built an orangery in which they grew mainly citrus fruits, i.e., lemons, oranges and figs.

Park around the Dubnica manor-house — the park was probably created in connection with the construction of local manor-house. In the 1640s, a landscaped manor garden and a gardener are being mentioned. It included fruit orchards, a vegetable garden, hop gardens, and apiaries. In the 18th century, the manor-house garden was gradually transformed into a park, with the most intensive modifications taking place during the time of Jozef Ilešházi in the spirit of popular French parks. The park also included garden architecture, such as a maze, a lookout tower, and water bodies, including a pond. In the 19th century, under the ownership of the Sina family, the park was gradually transformed in the spirit of English wilderness, while partially respecting the original geometric lines of the French park.

Zámok v Tovačove a tovačovské panstvo

Zámok v Tovačove kúpil Štefan I. Ilešházi v roku 1597 a vlastnil ho tri roky. Za panstvo zaplatil 182 000 zlatých. Pre porovnanie, za trenčianske panstvo zaplatil 140 000 zlatých. Kúpa moravských panstiev bola motivovaná aj vojenskými udalosťami v Uhorsku počas 16. a 17. storočia, najmä tureckým nebezpečenstvom a stavovskými povstaniami. Moravské panstvá vtedy zažívali relatívne pokojnejšie obdobie. V prípade Tovačova išlo o nákup dedičstva po rode Pernštejn, ktorí vymrel po meči, teda posledný mužský člen rodu nezanechal mužského potomka.

Zámek v Tovačově a tovačovské panství

První panství Ilešházyů na Moravě.
Zámek v Tovačově koupil Štěpán I. Ilešházy v roce 1597 a vlastnil jej tři roky. Za panství zaplatil 182 000 zlatých. Pro srovnání, za trenčianské panství zaplatil 140 000 zlatých. Koupě moravských panství byla motivována také vojenskými událostmi v Uhrách během 16. a 17. století, zejména tureckým nebezpečím a stavovskými povstáními. Moravská panství tehdy zažívala relativně klidnější období. V případě Tovačova šlo o nákup dědictví po Pernštejnech, kteří vymřeli po meči, tedy poslední mužský člen rodu nezanechal mužského potomka.

Chateau in Tovačov and the Tovačov estate — the first Ilešházi manor in Moravia.

Štefan I. Ilešházi bought the chateau in Tovačov in 1597 and owned it for three years. He paid 182,000 guldens for the estate. For comparison, he paid 140,000 guldens for the Trenčín estate. The purchase of Moravian estates had been also motivated by military events in Hungary during the 16th and 17th centuries, especially the Turkish threat and estate uprisings. At that time, the Moravian estates experienced a relatively calmer period. In the case of Tovačov, it was the purchase of an inheritance from the Pernštejn family, who died by the sword, i.e., the last male member of the family did not leave a male descendant.

Hodonínske panstvo

V roku 1600 vymenili majitelia hodonínskeho panstva toto panstvo so Štefanom I. Ilešházim za jeho tovačovské panstvo. Okrem toho Štefan I. doplatil sumu 20 000 zlatých. Išlo o väčšie panstvo, a Salmovci na výmene prerobili, pretože za hodonínske panstvo pôvodne zaplatili 310 000 zlatých. V roku 1603 sa Štefan I. Ilešházi dostal do sporu s cisárom Rudolfom II. a jeho statky mali byť skonfiškované.

Hodonínské panství

V roce 1600 vyměnili majitelé hodonínského panství toto panství se Štěpánem I. Ilešházym za jeho tovačovské panství. Kromě toho Štěpán I. doplatil částku 20 000 zlatých. Jednalo se o větší panství, a Salmové na výměně prodělali, protože za hodonínské panství původně zaplatili 310 000 zlatých. V roce 1603 se Štěpán I. Ilešházy dostal do sporu s císařem Rudolfem II. a jeho statky měly být zkonfiskovány.

Hodonín estate

In 1600, the owners of the Hodonín estate exchanged it with Štefan I. Ilešházi against his estate Tovačov. In addition, Štefan I. paid an additional sum of 20,000 guldens. It was a larger estate, and the Salm family lost out on the exchange because they originally paid 310,000 guldens for the Hodonín estate. In 1603, Štefan I. Ilešházi got into a dispute with Emperor Rudolf II., and his estates were to be confiscated.

Viedenský dom a Zwolferisches Haus (Zwolferišský dom)

Viedenský dom – Sídlo rodu Ilešházi:  v rokoch 1721 – 1723 sídlil Mikuláš Ilešházi ako komorník Uhorského kráľovstva a kráľovský dvorský kancelár vo Viedni, kde býval s rodinou v tzv. Madelspergišskom dome (Madelspergisches Haus) na Ulici Wollzeil, blízko Dómu svätého Štefana (Wollzeile 12, Schullerstraße 7). Tento dom už dnes nestojí, bol nahradený novým objektom. Pomenovaný bol podľa rodiny Mädelsperger, ktorá bola jeho vlastníkom od roku 1637. V roku 1715 dom získal Karl Wolfgang von Lebzelten a jeho rodina ho vlastnila až do roku 1797. Bohužiaľ, tento dom bol viackrát prestavaný v 19. storočí a v polovici 20. storočia.

Zwolferisches Haus (Zwolferišský dom) – Úrad vo Viedni, na ktorom Ilešháziovci vykonávali svoje dvorské funkcie, sa nachádzal na tzv. Fleischmarkt.

Víděnský dům a Zwolferisches Haus (Zwolferišský dům)

Víděnský dům – Sídlo rodu Ilešházy: v letech 1721–1723 sídlil Mikuláš Ilešházy jako komorník Uherského království a královský dvorský kancléř ve Vídni, kde bydlel s rodinou v tzv. Madelspergišském domě (Madelspergisches Haus) na ulici Wollzeil, blízko Dómu svatého Štěpána (Wollzeile 12, Schullerstraße 7). Tento dům již dnes nestojí, byl nahrazen novým objektem. Pojmenován byl podle rodiny Mädelsperger, která byla jeho vlastníkem od roku 1637. V roce 1715 dům získal Karl Wolfgang von Lebzelten a jeho rodina jej vlastnila až do roku 1797. Bohužel, tento dům byl víckrát přestavěn v 19. století a v polovině 20. století.

Zwolferisches Haus (Zwolferišský dům) – Úřad ve Vídni, na kterém Ilešházyové vykonávali své dvorské funkce, se nacházel na tzv. Fleischmarkt.

Vienna House and Zwolferisches Haus

Vienna House — residence of the Ilešházi family from 1721 to 1723 Mikuláš Ilešházi resided as a chamberlain of the Kingdom of Hungary and royal court chancellor in Vienna, where he lived with his family in the so-called Madelspergisches Haus on Wollzeil Street, near St. Stephen´s Cathedral (Wollzeile 12, Schullerstraße 7). This house no longer stands today; it was replaced by a new building. It was named after the Mädelsperger family, which had owned it since 1637. In 1715, the house was acquired by Karl Wolfgang von Lebzelten, and his family owned it until 1797. Unfortunately, this house was rebuilt several times in the 19th century and in the mid-20th century.

Zwolferisches Haus — the office in Vienna, where the Ilešházi family performed their courtly functions, was located on the so-called Fleischmarkt.

Bratislava - Svätý Jur - Pezinok

Palác rodu Ilešházi v Bratislave: Ventúrska ulica č. 7 (NKP 53/0) – Palác bol využívaný ako sídlo rodu Jozefom Ilešházim (*1701 – †1766), ktorý sa v Bratislave zúčastňoval zasadaní Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Syn Jozefa Ilešháziho Ján Baptista Ilešházi (*1737 – †1799) zastával funkciu cisársko-kráľovského komorníka a v rokoch 1759 – 1779 aj pozíciu radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Majiteľom paláca bol ešte Štefan II. Ilešházi.

Kostol a kláštor sv. Alžbety v Bratislave – Krypta kostola je miestom posledného odpočinku manželky Jána Baptistu Ilešháziho – Sidónie Baťániovej.

Dóm sv. Martina v Bratislave – Epitaf Štefana I. Ilešháziho a jeho prvej manželky. II. polovica 16. storočia. Štefan I. je pochovaný v Pezinku.  

Ondrejský cintorín v Bratislave – Miesto posledného odpočinku Terézie Johany Abensberg a Traun, dcéry Terézie Abensberg a Traun a Jozefa Ilešháziho, ktorá zomrela 19. 1. 1730. Na bližšie neurčenom mieste v Bratislave bola pochovaná druhá manželka Jozefa Ilešháziho Johana Terézia Františka Benigna Abensberg a Traun (*1710 – †1790).    

 

Panstvo Svätý Jur a Pezinok – Podobne ako hrad a panstvo Likava získal v roku 1596 Štefan I. Ilešházi panstvo Svätý Jur a Pezinok za 52 000 zlatých od Heleny Krušičovej, jeho nevlastnej dcéry, ktorá tento majetok predala po smrti svojho manžela Maximiliána Dietrichsteina. Po smrti Štefana I. Ilešháziho v roku 1609 odkázala jeho manželka Katarína Pálfiová toto panstvo ako celok deťom svojho brata Mikuláša Pálfiho. Zo Svätého Jura však vyčlenila zemiansku kúriu, tzv. Zaiho dom s príslušnými vinicami. Kúriu poručila Gašparovi Ilešházimu. Z dochovaných účtov nie je presne známe, dokedy bol tento majetok vo vlastníctve rodu Ilešháziovcov, no zmienky o ňom sa v ich archíve nachádzajú ešte v roku 1814.

Kaštieľ vo Svätom Jure – Stavbu nadobudol Štefan I. Ilešházi vďaka manželke Kataríne Pálfiovej koncom 16. storočia. Pôvodnú šľachtickú kúriu prestavali na renesančný kaštieľ, ktorého výstavbu ukončili v roku 1609.

Kaštieľ v Pezinku – Štefan I. Ilešházi (*1541 – †1609) získal majetok vďaka manželke Kataríne Pálfiovej, ktorá bola vdovou po predchádzajúcom majiteľovi Jánovi Krušičovi. Štefan I. Ilešházi pokladal kaštieľ v Pezinku za významné sídlo, o čom svedčí rozsiahla stavebná činnosť a pozornosť, ktorú mu venoval na úkor Trenčianskeho hradu. Manželia nemali žiadne deti, preto sa panstvá Pezinok a Svätý Jur údajne vrátili do vlastníctva panovníka. Niektoré pramene však uvádzajú, že tieto panstvá Katarína vo svojom závete odkázala deťom svojho brata Mikuláša Pálfiho.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Pezinok – Miesto posledného odpočinku Štefana I. Ilešháziho. Zomrel 5. mája 1609 a Katarína Pálfiová dala vyhotoviť samostatný posmrtný epitaf.

Bratislava - Svätý Jur - Pezinok

Palác rodu Ilešházy v Bratislavě: Ventúrska ulica č. 7 (NKP 53/0) – Palác byl využíván jako sídlo rodu Josefem Ilešházym (*1701 – †1766), který se v Bratislavě zúčastňoval zasedání Královské místodržitelské rady. Syn Josefa Ilešházyho Jan Křtitel Ilešházy (*1737 – †1799) zastával funkci císařsko-královského komorníka a v letech 1759–1779 i pozici rádce Královské místodržitelské rady. Majitelem paláce byl ještě Štěpán II. Ilešházy.

Kostel a klášter sv. Alžbety v Bratislavě – Krypta kostela je místem posledního odpočinku manželky Jana Baptisty Ilešházyho – Sidónie Batthyány.

Dóm sv. Martina v Bratislavě – Epitaf Štěpána I. Ilešházyho a jeho první manželky. II. polovina 16. století. Štěpán I. je pohřben v Pezinku.

Ondrejský hřbitov v Bratislavě – Místo posledního odpočinku Terézie Johany Abensberg a Traun, dcery Terézie Abensberg a Traun a Josefa Ilešházyho, která zemřela 19. 1. 1730. Na blíže neurčeném místě v Bratislavě byla pohřbena druhá manželka Josefa Ilešházyho Johana Terézia Františka Benigna Abensberg a Traun (*1710 – †1790).

 

Panství Svätý Jur a Pezinok – Podobně jako hrad a panství Likava získal v roce 1596 Štěpán I. Ilešházy panství Svätý Jur a Pezinok za 52 000 zlatých od Heleny Krušičové, své nevlastní dcery, která tento majetek prodala po smrti svého manžela Maximiliána z Dietrichsteina. Po smrti Štěpána I. Ilešházyho v roce 1609 odkázala jeho manželka Kateřina Pálfiová toto panství jako celek dětem svého bratra Mikuláše Pálfiho. Ze Svätého Jura však vyčlenila zemanskou kurii, tzv. Zaiho dům s příslušnými vinicemi. Kúrii odkázala Kašparu Ilešházymu. Z dochovaných účtů není přesně známo, dokdy byl tento majetek ve vlastnictví rodu Ilešházy, ale zmínky o něm se v jejich archivu nacházejí ještě v roce 1814.

Zámek ve Svätém Juru – Stavbu nabyl Štěpán I. Ilešházy díky manželce Kateřině Pálfiové koncem 16. století. Původní šlechtickou kurii přestavěli na renesanční zámek, jehož výstavbu ukončili v roce 1609.

Zámek v Pezinku – Štěpán I. Ilešházy (*1541 – †1609) získal majetek díky manželce Kateřině Pálfiové, která byla vdovou po předchozím majiteli Janovi Krušičovi. Štěpán I. Ilešházy pokládal zámek v Pezinku za významné sídlo, o čemž svědčí rozsáhlá stavební činnost a pozornost, kterou mu věnoval na úkor Trenčanského hradu. Manželé neměli žádné děti, proto se panství Pezinok a Svätý Jur údajně vrátila do vlastnictví panovníka. Některé prameny však uvádějí, že tato panství Kateřina ve své závěti odkázala dětem svého bratra Mikuláše Pálfiho.

Kostel Nanebevzetí Panny Márie, Pezinok – Místo posledního odpočinku Štěpána I. Ilešházyho. Zemřel 5. května 1609 a Kateřina Pálfiová dala vyhotovit samostatný posmrtný epitaf.

Bratislava - Svätý Jur - Pezinok

Ilešházi Palace in Bratislava — Ventúrska Street no. 7 (NKP 53/0) — it was used by Jozef Ilešházi (*1701-†1766) as a family residence, who attended the meetings of the Royal Governor’s Council in Bratislava. His son Ján Baptista Ilešházi (*1737-†1799) held the position of Imperial-Royal chamberlain and, in the years 1759-1779, the position of Councilor of the Royal Governor’s Council. The family had the palace in ownership until Štefan II. Ilešházi.

Church and Monastery of St. Elizabeth in Bratislava — crypt of the church is the final resting place of Sidónia Baťáni, the wife of Ján Baptista Ilešházi.

Cathedral of St. Martin in Bratislava — epitaph of Štefan I. Ilešházi and his first wife. 2nd half of the 16th century. Štefan I. is buried in Pezinok.

Ondrejský cintorín — Ondrejský Cemetery in Bratislava — final resting place of Theresa Johana Abensberg und Traun, who died on January 19, 1730. She was the daughter of Theresa Abensberg und Traun and Jozef Ilešházi. The second wife of Jozef Ilešházi, Johana Terézia Františka Benigna Abensberg und Traun (*1710-†1790), was buried at an unspecified location in Bratislava.

 

Svätý Jur and Pezinok estate — similar to the Likava castle and estate, in 1596 Štefan I. Ilešházi acquired Svätý Jur and Pezinok estate for 52,000 gulden from Helena Krušič, his stepdaughter, who sold this property after the death of her husband, Maximilian Dietrichstein. After the death of Štefan I. Ilešházi in 1609, his wife Katarína Pálfi bequeathed this estate as a whole to the children of her brother Mikuláš Pálfi. However, she separated the manor house from Svätý Jur, the so-called Zai’s house with the associated vineyards, which she bequeathed to Gašpar Ilešházi. It is not known exactly how long this property was owned by the Ilešházi family from the preserved records, however mentions of it can be found in their archives as late as 1814.

Manor house in Svätý Jur — acquired by Štefan I. Ilešházi thanks to his wife Katarína Pálfi at the end of the 16th century. The original noble manor house was rebuilt into a renaissance mansion, the construction of which was completed in 1609.

Pezinok Castle — Štefan I. Ilešházi (*1541–†1609) acquired the property thanks to his wife Katarína Pálfi, who was the widow after the previous owner, Ján Krušič. Štefan I. Ilešházi considered the Pezinok castle to be an important residence, as evidenced by the extensive construction work he dedicated to it at the expense of the Trenčín castle. The couple had no children, so the Pezinok and Svätý Jur estates allegedly returned to the monarch’s ownership. However, some sources state that Katarína bequeathed these estates to the children of her brother Mikuláš Pálfi in her testament.

Church of the Assumption of the Virgin Mary, Pezinok — final resting place of Štefan I. Ilešházi. He died on May 5, 1609, and Katarína Pálfi had a separate posthumous epitaph made for him.

Panstvo v Rohovciach/Kaštieľ a Eliášovce

Panstvo bolo kmeňovým majetkom rodu Ilešházi v Eliášovciach na Žitnom ostrove. Štefan I. Ilešházi v roku 1570 prebudoval pôvodnú pevnôstku na rozsiahly kaštieľ, ktorý neskôr odkázal svojmu synovcovi Františkovi Ilešházimu, členovi druhej rodovej vety. Po vymretí prvej vety v roku 1689 spojila vetva Mikuláša Ilešháziho všetky rodové majetky a rozšírila ich o nové panstvá a pozemky. Po postupnom predaji väčšiny majetkov v rokoch 1830 – 1835 si Štefan II. Ilešházi ponechal Rohovce, kde sústredil rodový archív a obrazovú zbierku. Po jeho smrti v roku 1838 toto panstvo pripadlo grófovi Baťánimu, ktorému ho odkázal na základe príbuzenstva s jeho rodinou. Štefanova matka bola Sidónia Baťáni. Ilešháziovci manželskými zväzkami previazali v 18. storočí s týmto rodom viacero svojich rodinných príslušníkov. V tomto storočí pôsobili Ilešháziovci a Baťáňovci vo vysokých úradníckych funkciách na viedenskom dvore.

Pôvodný vodný hrad bol Ilešháziovcami v roku 1570 prebudovaný na renesančné sídlo. Z tohto kaštieľa bola prevezená druhá časť obrazovej galérie, ktorú dnes spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Ilešháziovci vlastnili tento kaštieľ do roku 1838. Súčasťou kaštieľa bolo panstvo, ktoré zabezpečovalo zásobovanie šľachtického dvora.

Kaštieľ v Rohovciach – Pôvodný vodný hrad bol Ilešháziovcami v roku 1570 prebudovaný na renesančné sídlo. Z tohto kaštieľa bola prevezená druhá časť obrazovej galérie, ktorú dnes spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Ilešháziovci vlastnili tento kaštieľ do roku 1838. Súčasťou kaštieľa bolo panstvo, ktoré zabezpečovalo zásobovanie šľachtického dvora.

 

Eliášovce – V obci sa nachádzal rodový kaštieľ, ktorý bol najstarším sídlom rodu Ilešháziovcov. Na prelome 15. a 16. storočia odvodzovali svoj pôvod od tohto miesta a používali predikát „de Illyesháza“. Súčasťou kaštieľa bolo aj panstvo, ktoré zabezpečovalo zásobovanie šľachtického dvora.

Kostol sv. Petra a Pavla, Nový Život (Eliášovce) – Miesto posledného odpočinku Štefana II. Ilešháziho. Zomrel v roku Miesto posledného odpočinku tu našli i predkovia Ilešháziovcov, nachádza sa tu i epitaf Mateja Ilešháziho z roku 1510.

 

Panství Rohovce/Zámek a Eliášovce

Panství bylo kmenovým majetkem rodu Ilešházy v Eliášovcích na Žitném ostrově. Štěpán I. Ilešházy v roce 1570 přestavěl původní pevnůstku na rozsáhlý zámek, který později odkázal svému synovci Františkovi Ilešházymu, členovi druhé rodové větve. Po vymření první větve v roce 1689 spojila větev Mikuláše Ilešházyho všechny rodové majetky a rozšířila je o nová panství a pozemky. Po postupném prodeji většiny majetků v letech 1830–1835 si Štěpán II. Ilešházy ponechal Rohovce, kde soustředil rodový archiv a obrazovou sbírku. Po jeho smrti v roce 1838 toto panství připadlo hraběti Batthyány, kterému jej odkázal na základě příbuzenství s jeho rodinou. Štěpánova matka byla Sidónie Batthyány. Ilešházyové manželskými svazky propojili v 18. století s tímto rodem více svých příbuzných. V tomto století působili Ilešházyové a Batthyányové ve vysokých úřednických funkcích u vídeňského dvora.

Původní vodní hrad byl Ilešházyi v roce 1570 přestavěn na renesanční sídlo. Z tohoto zámku byla převezena druhá část obrazové galerie, kterou dnes spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Ilešházyové vlastnili tento zámek do roku 1838. Součástí zámku bylo panství, které zabezpečovalo zásobování šlechtického dvora.

Zámek v Rohovciach – Původní vodní hrad byl Ilešházyi v roce 1570 přestavěn na renesanční sídlo. Z tohoto zámku byla převezena druhá část obrazové galerie, kterou dnes spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Ilešházyové vlastnili tento zámek do roku 1838. Součástí zámku bylo panství, které zabezpečovalo zásobování šlechtického dvora.

 

Eliášovce – V obci se nacházel rodový zámek, který byl nejstarším sídlem rodu Ilešházy. Na přelomu 15. a 16. století odvozovali svůj původ od tohoto místa a používali predikát „de Illyesháza“. Součástí zámku bylo i panství, které zabezpečovalo zásobování šlechtického dvora.

Kostel sv. Petra a Pavla, Nový Život (Eliášovce) – Místo posledního odpočinku Štěpána II. Ilešházyho. Zemřel v roce 1838. Místo posledního odpočinku zde našli i předkové Ilešházyů, nachází se zde i epitaf Matěje Ilešházyho z roku 1510.

 

Rohovce estate/Manor-house and Eliášovce

It was the ancestral property of the Ilešházi family in Eliášovce on Žitný Ostrov (south-western part of todays´ Slovakia). In 1570, Štefan I. Ilešházi rebuilt the original fortress into a large manor house, which he later bequeathed to his nephew František Ilešházi, a member of the second family line. After the extinction of the first line in 1689, the branch of Mikuláš Ilešházi united all the family estates and broadened these with new estates and lands. After the gradual sale of most of the estates in the years 1830–1835, Štefan II. Ilešházi kept Rohovce, where he concentrated the family archive and painting collection. After his death in 1838, the estate passed to Count Baťáni, who was related to Ilešházi family. Štefan’s mother was Sidónia Baťáni. In the 18th century, the Ilešházis married several of their family members to this family. In this century, the members of Ilešházi and Baťáňi families held important official positions at the Viennese court.

The original moated castle was rebuilt by the Ilešházi family into a renaissance residence in 1570. The second part of the painting gallery, which is now a part of the art collection of the Trenčín Museum in Trenčín, was transferred from this manor house. The Ilešházi family owned it until 1838. It included an estate that provided supplies for the noble court.

Manor-house in Rohovce — the original moated castle was rebuilt by the Ilešházi family into a renaissance residence in 1570. The second part of the painting gallery, which is now a part of the art collection of the Trenčín Museum in Trenčín, was transferred from this manor house. The Ilešházi family owned it until 1838. It included an estate that provided supplies for the noble court.

 

Eliášovce — the village housed a family manor-house, which was the oldest seat of the Ilešházi family. At the turn of the 15th and 16th century, they derived their origin from this place and used the predicate “de Illyesháza.” The manor-house also included an estate that provided supplies for the noble court.

Church of St. Peter and Paul, Nový Život (Eliášovce) — the final resting place of Štefan II. Ilešházi. He died in 1838. The ancestors of the Ilešházi family also found their final resting place here. An epitaph of Matej Ilešházi from 1510 is also a part of this church.

Panstvo a kaštieľ Érd - Tárnok - Pešť(Budapešť)

Nachádzalo sa vo Fejérskej župe (Peštianska stolica) v dnešnom Maďarsku. Toto panstvo získal Štefan I. Ilešházi pravdepodobne už začiatkom 17. storočia. Prvým majiteľom bol Mikuláš Ilešházi, ktorý ho získal v roku 1675. V roku 1653 ho vlastnil Juraj Pálfi. Mikuláš ho založil na 12 rokov, teda do roku 1722, Petrovi Szapárimu. Ilešháziovci mali vlastniť Érd až do začiatku 19. storočia. Od roku 1828 sa stal majiteľom panstva zať Ilešháziovcov Filip Baťáni. Od roku 1848 sa majiteľmi Érdu stali príslušníci rodu Sina. Filip Baťáni nemal za manželku žiadnu príslušníčku rodu Ilešházi. Napriek tomu boli Ilešháziovci od roku 1661 spojení s rodom Baťáni viacerými manželskými zväzkami.

 

Kostol v Tárnoku – Bol postavený Jánom Baptistom Ilešházim v roku 1782. Tárnok bol súčasťou panstva Érd.

Mestský dom v Pešti – Využíval ho ako svoje sídlo Jozef Ilešházi (*1701 – †1766) a neskôr jeho syn Ján Baptista Ilešházi. Ako Jozef, tak i Ján sa v Pešti zúčastňoval zasadania sedmipanskej tabule

 

 

Panství a zámek Érd - Tárnok - Pešt(Budapešt)

Toto panství získal Štěpán I. Ilešházy pravděpodobně již začátkem 17. století. Prvním majitelem byl Mikuláš Ilešházy, který jej získal v roce 1675. V roce 1653 jej vlastnil Jiří Pálfi. Mikuláš jej zastavil na 12 let, tedy do roku 1722, Petrovi Szapárimu. Ilešházyové měli vlastnit Érd až do začátku 19. století. Od roku 1828 se stal majitelem panství zeť Ilešházyů Filip Batthyány. Od roku 1848 se majiteli Érdu stali příslušníci rodu Sina. Filip Batthyány neměl za manželku žádnou příslušnici rodu Ilešházy. Přesto byli Ilešházyové od roku 1661 spojeni s rodem Batthyány vícero manželskými svazky. V tomto století působili Ilešházyové a Batthyányové ve vysokých úřednických funkcích u vídeňského dvora.

 

Kostel v Tárnoku – Byl postaven Janem Křtitelem Ilešházym v roce 1782. Tárnok byl součástí panství Érd.

Městský dům v Pešti – Využíval jej jako své sídlo Josef Ilešházy (*1701 – †1766) a později jeho syn Jan Křtitel Ilešházy. Jak Josef, tak i Jan se v Pešti zúčastňoval zasedání sedmipanské tabule.

 

Érd estate and Manor House - Tárnok - Pest(Budapest)

Located in Fejér County (Pesthian County) in present-day Hungary. This estate was probably acquired by Štefan I. Ilešházi already at the beginning of the 17th century. The first owner was Mikuláš Ilešházi, who acquired it in 1675. In 1653, it was owned by Juraj Pálfi. Mikuláš Ilešházi leased it to Peter Szapár for 12 years until 1722. The Ilešházi family was to own Érd until the beginning of the 19th century. From 1828, the Ilešházi family’s son-in-law, Filip Baťáni, became the owner of the estate. From 1848, the Sina family became the owners of Érd. Filip Baťáni did not have a wife from the Ilešházi family. Despite this, the Ilešházis were connected to the Baťáni family by several marriages since 1661.

 

Church in Tárnok — built by Ján Baptista  Ilešházi in 1782. Tárnok was part of the Érd estate.

Townhouse in Pest — used as his residence by Jozef Ilešházi (*1701–†1766) and later by his son Ján Baptista Ilešházi. Both Jozef and Ján attended the meetings of the Seven Lords’ Table in Pest.

Bánovce nad Bebravou

Bánovské panstvo – V roku 1593 ho prevzal do zálohu Štefan I. Ilešházi a v roku 1600 ho kúpil.

Kaštieľ v Bánovciach nad Bebravou – V roku 1628 dal Gašpar Ilešházi zbúrať starý objekt a na jeho mieste postavil nový renesančný kaštieľ so štyrmi baštami. V roku 1835 ho Štefan II. Ilešházi predal Jurajovi Sinovi (*1782 – †1856). Kaštieľ dnes už neexistuje.

Evanjelické gymnázium v Bánovciach nad Bebravou – So zámerom vybudovať gymnázium prišiel Štefan I. Ilešházi. O jeho založenie sa po roku 1609 pričinila hlavne Štefanova manželka Katarína Pálfiová, ktorá tak učinila na jeho žiadosť, a to až po smrti svojho manžela. Ilešháziovci povolali učiteľa z Wittenbergu. V Trenčíne bola Katarínou Pálfiovou vydržiavaná aj ďalšia škola, taktiež na žiadosť jej zosnulého manžela.

Budova fary v Bánovciach nad Bebravou – Po zbúraní starej fary v roku 1794 dal Ján Baptista Ilešházi postaviť novú.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bánovciach nad Bebravou – Postavený v roku 1803. Na jeho stavbu prispel Ján Baptista Ilešházi a jeho syn Štefan II. Ilešházi 13 000 zlatými.

Kostol a fara v Bobote – Stavby datované do polovice 18. storočia dal postaviť Jozef Ilešházi, jeho syn Ján Baptista Ilešházi nariadil rozsiahlu opravu kostola. Obec bola súčasťou bánovského panstva.

Kostol, fara a škola v Dubodiele – Na nový kostol, faru a školu poskytol Ján Baptista Ilešházi fundáciu v roku 1782.  

Bánovce nad Bebravou

Bánovské panství – V roce 1593 jej převzal do zástavy Štěpán I. Ilešházy a v roce 1600 jej koupil.

Zámek v Bánovciach nad Bebravou – V roce 1628 dal Kašpar Ilešházy zbořit starý objekt a na jeho místě postavil nový renesančný zámek se čtyřmi baštami. V roce 1835 jej Štěpán II. Ilešházy prodal Jiřímu Sinovi (*1782 – †1856). Zámek dnes již neexistuje.

Evangelické gymnázium v Bánovciach nad Bebravou – Se záměrem vybudovat gymnázium přišel Štěpán I. Ilešházy. O jeho založení se po roce 1609 přičinila hlavně Štěpánova manželka Kateřina Pálfiová, která tak učinila na jeho žádost, a to až po smrti svého manžela. Ilešházyové povolali učitele z Wittenbergu. V Trenčíně byla Kateřinou Pálfiovou vydržována i další škola, taktéž na žádost jejího zesnulého manžela.

Budova fary v Bánovciach nad Bebravou – Po zboření staré fary v roce 1794 dal Jan Křtitel Ilešházy postavit novou.

Kostel Nejsvětejší Trojice v Bánovciach nad Bebravou – Postaven v roce 1803. Na jeho stavbu přispěl Jan Křtitel Ilešházy a jeho syn Štěpán II. Ilešházy 13 000 zlatými.

Kostel a fara v Bobotě – Stavby datované do poloviny 18. století dal postavit Josef Ilešházy, jeho syn Jan Křtitel Ilešházy nařídil rozsáhlou opravu kostela. Obec byla součástí bánovského panství.

Kostel, fara a škola v Dubodielu – Na nový kostel, faru a školu poskytl Jan Křtitel  Ilešházy fundaci v roce 1782..

Bánovce nad Bebravou

Bánovce estate — in 1593, it was taken over as a deposit by Štefan I. Ilešházi, who bought it in 1600. It included:

Manor-house in Bánovce nad Bebravou — in 1628, Gašpar Ilešházi had the old building demolished and a new Renaissance mansion with four bastions built in its place. In 1835, Štefan II. Ilešházi sold it to Juraj Sina (*1782–†1856). The manor-house no longer exists today.

Evangelical gymnasium in Bánovce — Štefan I. Ilešházi came up with the idea of ​​building a gymnasium. After 1609, its foundation was mainly laid by Štefan’s wife, Katarína Pálfi, who did so at his request, only after the death of her husband. The Ilešházis invited a teacher from Wittenberg. Katarína also maintained another school in Trenčín, also at the request of her late husband.

The clergy house in Bánovce nad Bebravou — after the old clergy house was demolished, Ján Baptista Ilešházi had a new one built in 1794.

Church of the Holy Trinity in Bánovce nad Bebravou — built in 1803. Ján Baptista Ilešházi and his son Štefan II. Ilešházi contributed 13,000 golden pieces (local currency) to its construction.

Church and clergy house in Bobot – (mid-18th century) — built by Jozef Ilešházi, his son Ján Baptista Ilešházi had the church extensively repaired. The village was part of the Bánovce estate.

Church, clergy house and school in Dubodiel — Ján Baptista Ilešházi provided a foundation for a new church, clergy house and school in 1782.

Oravský hrad a oravské panstvo

Od roku 1626 bol hrad vo vlastníctve manželov dcér Juraja Turzu (†1616). Po smrti Imricha Turzu (†1621) vymrel rod po meči. Keď v roku 1626 zomrela aj jediná dedička, vdova po Jurajovi Turzovi Alžbeta Czoborová, bolo nevyhnutné rozhodnúť o rozdelení majetkov. Vznikol tzv. komposesorát – forma podielového majetkového spoluvlastníctva. Do komposesorátu bol zahrnutý aj Lietavský hrad. Gašpar Ilešházi bol manželom Heleny Turzovej. Hlavou komposesorátu bol doživotne zvolený direktor, ktorý zastupoval panstvo navonok. Mal právomoc feudála a s výnosmi z panstva sa delil so spolumajiteľmi (komposesormi), medzi ktorých sám patril. Podliehalo mu úradnícke kolégium panstva. Prvým direktorom bol Gašpar Ilešházi, ktorý sa zároveň stal hlavným županom Oravskej stolice. Po ňom nasledovali jeho synovia Gabriel (*1622/23 – †1667) a s menšou prestávkou Juraj Ilešházi (*1625 – †1689). Juraj zastával funkciu direktora až do roku 1676.

Oravský hrad a oravské panství

Od roku 1626 byl hrad ve vlastnictví manželek dcer Jiřího Turza (†1616). Po smrti Imricha Turza (†1621) vymřel rod po meči. Když v roce 1626 zemřela i jediná dědička, vdova po Jiřím Turzovi Alžběta Czoborová, bylo nezbytné rozhodnout o rozdělení majetků. Vznikl tzv. komposesorát – forma podílového majetkového spoluvlastnictví. Do komposesorátu byl zahrnut i Lietavský hrad. Kašpar Ilešházy byl manželem Heleny Turzové. Hlavou komposesorátu byl doživotně zvolený direktor, který zastupoval panství navenek. Měl pravomoc feudála a s výnosy z panství se dělil se spolumajiteli (komposesory), mezi které sám patřil. Podléhalo mu úřednické kolegium panství. Prvním direktorem byl Kašpar Ilešházy, který se zároveň stal hlavním županem Oravské stolice. Po něm následovali jeho synové Gabriel (*1622/23 – †1667) a s menší přestávkou Jiří Ilešházy (*1625 – †1689). Jiří zastával funkci direktora až do roku 1676.

Orava Castle and local estate

since 1626, the castle has been owned by the husbands of the daughters of Juraj Turzo (†1616). After the death of Imrich Turzo (†1621), the family became extinct in the male line. When the only heiress, Juraj Turza’s widow Alžbeta Czobori, died in 1626, it was necessary to decide on the division of the estates. Thus emerged a so-called Composesorate — a form of property co-ownership. The Composesorate also included the Lietava Castle. Gašpar Ilešházi was the husband of Helena Turzo. The head of the Composesorate was a director, elected for life, who represented the estate externally. He had the authority of a feudal lord and shared the revenues from the estate with the co-owners (composesors), among whom he himself belonged. The board of officials of the estate was subject to him. The first director was Gašpar Ilešházi, who also became the chief governor of the Orava county. He was followed by his sons Gabriel (*1622/23-†1667) and, with a short break, Juraj Ilešházi (*1625-†1689). Juraj held the position of director until 1676.

Socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie a Socha Jána Krstiteľa

  • z roku 1770, postavil ju Ján Baptista Ilešházi.
  • z roku 1776, postavil ju Ján Baptista Ilešházi

Socha Neposkvrněného početí Panny Marie a Socha Jana Křtitele

  • z roku 1770, postavil ji Jan Křtitel Ilešházy.
  • z roku 1776, postavil ji Jan Křtitel Ilešházy

Statue of the Immaculate Conception of the Virgin Mary and Statue of John the Baptist

  • from 1770, built by Ján Baptista  Ilešházi
  • from 1776, built by Ján Baptista  Ilešházi

Ako ovládať mapu

  • Klikni 👆🔘 na pulzujúce body pre zobrazenie informácií.
 

Interaktívna mapa „Potulky panstvom Ilešháziovcov“ predstavuje majetky a pamiatky po tomto významnom šľachtickom rode na území dnešného Slovenska, Moravy, Maďarska a Rakúska. Rod, ktorý svoj pôvod odvodzoval od 11. storočia, sa dostal do popredia po roku 1526 a vďaka službám Habsburgovcom, najmä pričinením palatína Štefana I. Ilešháziho (*1541 – †1609), sa zaradil medzi poprednú uhorskú šľachtu. Jeho členovia zastávali najvyššie dvorské úrady vo Viedni a stali sa dedičnými županmi viacerých stolíc. K pôvodným statkom postupne pripojili rozsiahle územia vrátane trenčianskeho, bánovského či oravského panstva a moravských domínií Vsetín a Brumov. Vlastnili však aj mnohé ďalšie sídla a majetky, napríklad v Bratislave, Pezinku, Svätom Jure, Rohovciach, košecké panstvo, maďarský Érd. Počas viac ako 241 rokov svojho pôsobenia sa Ilešháziovci vďaka úspešnému majerskému hospodáreniu aktívne podieľali na prosperite regiónov a zanechali po sebe bohaté kultúrne dedičstvo v podobe mnohých dodnes zachovaných cirkevných stavieb, sôch a panských sídiel, akými sú Trenčiansky hrad, Dubnický kaštieľ či Vsetínsky zámok.

Jak ovládat mapu

  • Klikni 👆🔘 na pulzující body pro zobrazení informací.
 

Interaktivní mapa „Toulky panstvím Ilešháziů“ představuje majetky a památky po tomto významném šlechtickém rodu na území dnešního Slovenska, Moravy, Maďarska a Rakouska. Rod, který svůj původ odvozoval od 11. století, se dostal do popředí po roce 1526 a díky službám Habsburkům, zejména přičiněním palatina Štěpána I. Ilešháziho (*1541 – †1609), se zařadil mezi přední uherskou šlechtu. Jeho členové zastávali nejvyšší dvorské úřady ve Vídni a stali se dědičnými župany několika stolic. K původním statkům postupně připojili rozsáhlá území včetně trenčínského, bánovského či oravského panství a moravských dominií Vsetín a Brumov. Vlastnili však i mnohá další sídla a majetky, například v Bratislavě, Pezinku, Svätém Juru, Rohovcích, košecké panství, maďarský Érd. Během více než 241 let svého působení se Ilešháziové díky úspěšnému majerskému hospodaření aktivně podíleli na prosperitě regionů a zanechali po sobě bohaté kulturní dědictví v podobě mnoha dodnes zachovaných církevních staveb, soch a panských sídel, jakými jsou Trenčínský hrad, Dubnický zámek či Vsetínský zámek.

How to use the map

  • Click 👆🔘 on the pulsing dots to view information.

 

The interactive map „Wanderings through the Illésházy Estates“ presents the properties and monuments of this prominent noble family across the territories of present-day Slovakia, Moravia, Hungary, and Austria. The family, which traced its origins back to the 11th century, rose to prominence after 1526 and, thanks to their service to the Habsburgs—particularly through the efforts of Palatine Stephen I Illésházy (*1541 – †1609)—joined the ranks of the leading Hungarian nobility. Its members held the highest court offices in Vienna and became hereditary heads (counts) of several counties. They gradually expanded their original estates to include vast territories, such as the Trenčín, Bánovce, and Orava estates, as well as the Moravian domains of Vsetín and Brumov. However, they also owned many other residences and properties, for example in Bratislava, Pezinok, Svätý Jur, Rohovce, the Košeca estate, Érd in Hungary. Over their more than 241 years of influence, thanks to successful manorial farming, the Illésházy family actively contributed to the prosperity of these regions and left behind a rich cultural heritage in the form of numerous church buildings, statues, and stately homes that survive to this day, such as Trenčín Castle, the Dubnica Manor House, and Vsetín Castle.